Básne 2010


naša cena 5,50 € Do košíka
rozsah (počet strán) 244 strán
rozmer 105 x 142 x 11 mm
váha 92 g
spracovanie Mäkká väzba
vydanie prvé
rok vydania 2011

Ocenenie získali Marcel Lacko (1977, Košice) a Eva Pariláková (1976, Nitra), Martina Boleková (1978, Púchov), Milada Čechová (1963, Bratislava), Beta Hradelová (1973, Bratislava), Eva Jarábková-Chabadová (1947, Trnava), Silvia Kaščáková (1976, Prešov). Marek Mikušiak (1986, Liptovský Mikuláš), Martin Muha (1965, Spišská Nová Ves) a Tomáš Rášo (1985, Liptovský Trnovec).

Recenzia zborníka Básne 2010, KK Bagala 2011

Básne do vrecka, ktorých nesúrodosť prekvapí

Maličký  zborník Básne sa mi do rúk dostal tento rok po prvýkrát. Jeho momentálne už trojročnú existenciu v mojich očiach (žiaľ) doteraz vždy zatienila jeho staršia, vyzretejšia a aj formátovo väčšia sestra Poviedka. Vo svojej recenzii sa navraciam k Básňam 2010 (prednedávnom už vyšiel aj zborník Básne 2011), ktoré som pár mesiacov nosila so sebou v  kapse a príležitostne sa zamýšľala nad ich hĺbkou, zmyslom a nadčasovosťou.

Druhý ročník súťaže Básne bol na prvý pohľad výnimočný tým, že porotcovia (Peter Milčák, Ján Litvák a Ján Gavura) spomedzi 126 prijatých básní neudelili žiadne prvé miesto. Zato boli udelené dve druhé miesta (Marcel Lacko a Eva Pariláková), ktoré síce formálnosťou ocenenia stoja na jednom stupienku, pocitovo, štylisticky aj obsahovo sú však niekde úplne inde. Nikde na svete neexistuje rovnaký meter, ktorým by sa dali spravodlivo zhodnotiť také subjektívne, individuálne a pre každého autora špecifické literárne výtvory, akými sú básne. Meter na ne musí preto byť tiež veľmi subjektívny, pocitový, napasovaný na momentálne a rôznorodé chute porotcov.

Eva Pariláková (1976, Nitra) sa profesionálne venuje teórii a interpretácii umeleckého diela na FF UKF. Jej poetika je miestami vybrúsená ako krištáľ, priezračná a nesmierne ženská vo svojich metaforách. / a milosť prichádza / šúpaním pomaranča / delením sveta / na mesiace a dlane / vkladané do dlaní / podľa jemnej citrusovej vône / s. 105 /. Verše nesú známky jej zvnútornenej intímnosti, v ktorej vedie časté rozhovory so svojím hlbším ja, oslovujúcim trochu pričasto „srdce“. / keby sa také srdce dalo z tela vybrať / do čista vyprať / zavesiť do slnka / nech ním prefukuje vietor / pred mojím ťažko svitajúcim oknom / urobila by som to / s. 108 /. Písaním si privlastňuje a znežňuje aj tie najbežnejšie dni, personifikuje inak obyčajné predmety, ktoré týmto pre ňu nadobúdajú svojské čaro. / sedím v izbe / pohľad do priestoru / mojich vecí / ktoré sa stali / mojimi deťmi / dívaním / utieraním prachu / premiestňovaním z miesta na miesto / ... / oni / spokojne mlčia / s. 119 /.

Marcel Lacko (1977, Košice), režisér nezávislých filmov, úspešne vsadil na modernejšiu poéziu, „konzervujúcu“ ducha dnešnej doby. V básni Blog poeticky ironizuje vymoženosť internetu oslovovať plachých ľudí, ktorí (ako sám tvrdí) nedokážu zniesť stretnutia z očí do očí. / Anonymný (autor) / napísal svoj posledný príspevok pred rokmi, a ďalšie roky / uplynuli / než komentáre začali pribúdať / ako lastúrniky na trupe lode / s. 68 /. Jeho báseň Milujem ťa je zase vyznaním lásky, ktorým autor napodobňuje a vtipne zosmiešňuje pop songy dennodenne sa na nás valiace z komerčných rádií. Práve týmto dnešná spoločnosť pojem milovania vypreparovala na svoju napodobeninu. / ťa stále milujem a nikoho iného / len teba si zaseknutá v mojom nemom / zbožňovaní tak isto ako toto CD musí / hrať tú istú pieseň znovu a znovu / milujem ťa milujem ťa / Marcela Lacka fascinuje svetlo a jeho premeny, s ktorými sa mení jeho vlastné okolie. Snaží sa svetlo atypicky zachytávať nie fotografiou alebo kamerou, ale vlastným slovom. / ranná nádhera, keď svetlo / prebieha z jedného pohára z brúseného skla / k ďalšiemu, je ich šesť, položených / oproti čiernemu horizontu, vulgárne / ako v deň, keď boli rozbalené / s. 65 /.

Martina Boleková (1978, Púchov) získala so svojím súborom básní Niekoľko zdanlivých obrazov o Salome tretie miesto. Jej básne akoby ožívali, cítili svojimi otvorenými zmyslovými vnemami, a tak sprostredkúvali pocity o čosi hmatateľnejšie. Takáto poézia praská, cinká, svieti aj hryzie. / všetko to začalo zvukom / najmä bežiaca voda / praskot puknutej omietky / okresávanie neurčitkov v pohľadoch / a cinkotanie viečok / s. 6 /. V jednotlivých básňach sú ukryté drobné náznaky prepojenosti a pokračovania. Básne tu nie sú samostatné entity, ale prelínajúce sa časti jedného celku. Tieto drobné pozorovania dosahujú miestami hĺbku, zasahujúcu do živého. / V lícnych kostiach má zvuk dláta / Sochy vytesané z mäsa / cítia / Potkne sa o ňu tieňom / lebo sa mu postavila do cesty. / Slnko zhasne v jablkách / a z otvorov po tupých zuboch sa rozkonári žiara. / Práve vtedy sa / prehryzne / jadrom. / s. 5 /.

Porota prémiovým miestom ocenila ešte ďalších sedem autorov, ktorých diela sa od seba diametrálne odlišujú. Nájdu sa medzi nimi pomerne banálne rýmovačky s prvoplánovými poetizmami, ktoré len kĺžu po povrchu, básne atypické svojou formou (jednoslovným veršom), ale aj hĺbajúce básne s voľným veršom. Celkovo pôsobí výber jednotlivých básní zborníka Básne 2010 dosť nesúrodo a prekvapí svojou rozdielnou kvalitou. Možno musí súťaž Básne predsa lenešte trochu dozrieť – dúfam, že na to bude mať dosť priestoru a finančných prostriedkov.

Simona Hasler-Krovinová

i-lemon.sk

KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1