Chuť zabiť


naša cena 5,50 € Do košíka
rozsah (počet strán) 96 strán
rozmer 104 x 143 x 10 mm
spracovanie Mäkká väzba
vydanie prvé
rok vydania 2013

Debutová zbierka poviedok Václava Kostelanského odráža bezvýznamnosť malých a ešte menších ľudí, ktorým autor nechce a nemôže dopomôcť k úniku pred vlastnou minulosťou a z ich slabej sociálnej situácie.

Ilustrácie v knihe: Igor Ondruš
Ilustrácie v knihe: Igor Ondruš

"No ale toto? Nevedel ako, len zacítil poriadnu po papuli. Pána to zabolelo, prehlo ho, nespadol, ale ako sa narovnával, zazrel partiu chlapcov na úteku. Keď sa spamätal, vidí, že žiadni chlapci tu nie sú, pretože, čo by aj robili v lacnom bordeli, aj on tu je len preto, že na drahší nemá. Tá divná pani pozerá, že čo sa to s ním robí a od prekvapenia si silonky stiahne len po kolená. No pekne dole, aspoň z jednej nohy, za toto veru slušný človek nezaplatí! Veď sa sem tešil a od huby si odtŕhal už od utorka, tak šup na vec. Keď sa blíži k ležadlu, dostane ďalšiu zo strany a vrhne to ním až dakde za vankúše. Prevrhol čínsku dózu s kondómami a pani kričí dačo o príplatku. Nevadí, pozerá na črepy, ale stojí pred ním nepríčetná žena so strhanou tvárou a rybími očami."

Pán si trie boľavú hlavu a bol by sa aj zamyslel čo to má znamenať, keby už tá divná pani nemala pančuchy dolu, neupratovala črepy a nekontrolovala, či nie sú prezervatívy narezané. Aký pekný pohľad, keď jej do tváre nevidno – zvrhlo sa usmeje a chce ju chytiť, ale zacíti na ruke dačo štipľavé. Chce zahrešiť, ale dostane slabú zospodu po sánke, aj spakruky. A skôr než sa striasol, stojí pred ním pani učiteľka. Šľahne pred tabuľou tridsaťcentimetrovým pravítkom po pravej ruke vysokému mládencovi s pubertálnymi riedkymi fúzikmi. Ten sa zasmeje, tak mu plesne jednu zospodu, pretože na líce nedosiahne a aby ušetrila ďalší pohyb, dá mu kostnatou rukou s odporne tenkou priesvitnou kožou ešte aj cestou späť. Pritom ziape, že ona mu veru vysvetlí, čo to je dokonavý vid.

Čo to tu máte za poriadky! Pán zreval a pani sa ohradila, že ak sa mu nepáči, nech pokojne ide, alebo nech tie črepy pozbiera on. To určite, črepy ani šváby mu neprekážajú, ale mlátiť ho? Za to si veru nepriplatí! Pani na neho pozerá a premýšľa, aké to asi bude s retardovaným, ale čo, je predsa profesionálka s mnohými rokmi praxe. S predstieranou zmyselnosťou si líha na ležadlo a keby nezašušťal igelit natiahnutý pod plachtou, mohla by vyzerať ako roztúžená manželka s deťmi na vysokej škole. Pán zabúda v objatí na všetko zlé, hlavne na to, čo nechal doma. Neobratne zhodí zvršky a hrabe sa k panej. Cestou mu vrazí dačo ťažké a rýchle do boku, odletí a zaskučí skrútený v rohu. Dajaký veľký chlap s holou hlavou a štyrmi zárezmi na mäsitom zátylku nakopol opitého chlapa lezúceho po štyroch do rebier s výkrikom, že robí hanbu národu. Ten rozcitlivený rumom, kopancom a silnou vetou holohlavého pustil do gatí, na čo statný národovec pľuvol a ťažkým krokom šiel preč.

Pán sa vzmužil a v celej svojej nahej statočnosti sa vztýčil pred ležadlom plný hnevu, žlče a hormónov. Chcel nabrýzgať na úroveň podniku a na čudné maniere, no len čo ústa otvoril, akoby mu šplechlo dačo do tváre a cez pysk dostal jemnú facku. Taká nemá ublížiť telu, ale duši. Sedí v reštaurácii takej luxusnej, ako mu dovolí peňaženka sústružníka, pri vedľajšom stolíku muž a žena, obaja s červenými karafiátmi v klope a výrazmi stratených ľudí. Žena chrstne červeným vínom a muž nechápe, tak mu navrch plesne po tvári nedbajúc, že ešte prežúva vyprážaný syr. On stále nerozumie, alebo rozumie, len má ten tupý výraz permanentne, tak mu ona povie, že je hnusné zvrhlé prasa a to, čo povedal sa veru slušnej žene nehovorí. A pretože do inzerátu napísal, že je vysokoškolák a hľadá úprimný dlhodobý vzťah plný lásky, pokoja a porozumenia, tak je ešte aj klamár, na zlej adrese a rovnaká sviňa ako všetci chlapi.

Pán stále nestratil chuť, len sa mu zdá, akoby ho staré hriechy dobiehali a vyplácali mu trest. Ale čo, pani pomaly chladne a to nemožno dopustiť. Pozerá sa na neho s obavami, vie, že niečo nie je v poriadku, ale robota je robota a zarábať treba. Vraví, no poď zlatko, nevymýšľaj už a uži si pár krásnych chvíľ. Z hodiny už máš len dvadsaťpäť minút a nevyzeráš, že by si mal peniaze a výdrž na ďalšiu, tak šup, šup!"

(Úryvok z poviedky V.Kostelanského: Čo to tu máte za poriadky!)

KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1