Psie dni


naša cena 10,00 € Do košíka
rozsah (počet strán) 146 strán
rozmer 120 x 185 mm
spracovanie Tvrdá väzba
vydanie tretie
rok vydania 2017

"Mitanova prvotina, zbierka poviedok Psie dni (1970) stihla vyjsť v poslednej chvíli. Na Slovensku už bola rozbehnutá normalizácia a začali sa čistky. Kontrolovali sa edičné plány vydavateľstiev a úradníci z nich vyhadzovali škodlivé či nebezpečné knihy. Knihy, ktoré sa dostali do distribúcie, sa z nej sťahovali, vyraďovali ich z obchodov či knižníc. Psie dni a v nich aj poviedka V električke prekĺzli. Kniha vyšla v nízkom náklade, ale ten stačil na to, aby sa z nej postupne stalo kultové čítanie dospievajúcej mládeže. Dvadsaťštyriročný Mitana dokázal veľmi dôkladne a presne zachytiť pocity mladého človeka pri stretnutí s realitou a bežným každodenným životom, navyše to urobil skvelým literárnym štýlom, drzým jazykom a s nezvyčajnou otvorenosťou – aj sexuálnou." (Dušan Taragel)

„Neviem prečo, ale Dušan Mitana bol pre mňa vždy strašne serióznym (a vážnym – v dobrom!) autorom, nech by sa tváril ako najväčší srandista. Či sa už smeje sám sebe (parafrázujúc autora, je sám proti sebe, ale nie je osamelý bežec), svetu, alebo Čomusi?, Komusi?, Bohu?, Krišnovi?, Luciferovi?, Satanovi? a iným uctievaným božstvám (...), smeje sa predovšetkým čitateľovi (a s čitateľom), ktorý mu uveril, sadol nalep. (Kritici, nebzučte, chytajte sa!) Lebo čítať Mitanove prózy ako Písmo sväté – teda doslovne a do písmena, je nemožné, ba prísne zakázané!“ (Marta Součková)

„Medzi tie najlepšie knihy, ktoré som chcel napísať, patria aj knihy Dušana Mitanu.“ (Dušan Dušek)

Dušan Mitana (1946) – začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave.

„Keď sa električka s trhnutím zastavila a ľudia sa začali tlačiť k východom, keď nás odtrhli od seba a niesli každého k iným dverám, vtedy som ju na okamih zbadal z profilu. S úpornou zúfalosťou sa snažila vzopnúť mase, ktorá ju tlačila von, snažila sa pootočiť hlavu a zapamätať si ma, akoby tušila ten banálny koniec. Zmizla mi z dohľadu, ale stále som bol pokojný, vonku sa stretneme. Keď som už mal vystúpiť, keď som bol na poslednom schodíku, zvonku sa začali hrnúť noví cestujúci, ktorí ma zatlačili opäť dovnútra, a hoci som kričal, hoci som reval: Vystupujem, preboha, vystupujem, nikto si ma nevšímal; takých, čo sa nedostali von, bolo viac. Pohli sme sa a žena, ktorej som nikdy nevidel tvár, zostala na zastávke. Iba na okamih som ju zbadal z profilu, to však nestačilo na to, aby som ju neskôr mohol nájsť medzi množstvom podobných žien, s podobnými vlasmi, s podobnou hnedastou, vláčnou, mladistvou pokožkou. Nemala žiadne zvláštne znamenie.“  (ukážka z knihy)

KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1