Roman Olekšák patrí do mladej generácie slovenských dramatikov, na ktorú sa upierajú a budú upierať pohľady plné nádeje a dôvery v sľubnú budúcnosť slovenskej drámy na našich i zahraničných divadelných doskách, pretože je práve vďaka svojim prekladom súčasnej, predovšetkým nemeckej drámy a inscenovaním aktuálnych európskych textov, sprostredkovateľom súčasného európskeho divadla. 

Začnime od konca, alebo takmer od konca – tým je prvé miesto v „českej cene“ Alfréda Radoka za pôvodnú divadelnú hru za rok 2004. Hra nesie názov „Smajlíci“ a Roman Olekšák okrem toho, že je jej autorom, ju i režíroval spoločne s Majou Hriešik. Maja Hriešik sa narodila v Novom Sade, v Srbsku a Čiernej Hore, od roku 1997 žije v Bratislave, kde vyštudovala odbor estetika na Filozofickej fakulte UK a divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení. Ako režijné duo spolu Hriešik a Olekšák nerozlučne spolupracujú od roku 2001, kedy inscenovali Olekšákov preklad Paraziti nemeckého dramatika Mariusa von Mayenburga a tá bola nominovaná na Cenu za objav sezóny 2001/2002 – DOSKY 2002. 

Inscenáciu pripravili pre divadlo Astorka Korzo 90 a nedávno vyšla i knižne, a to vo vydavateľstve LCA Kolomana Kertésza Bagalu. Olekšák v nej využíva štýl slávnych úsečných monológov rakúskeho dramatika Thomasa Bernharda. V Smajlíkoch je konfrontovaný svet umenia so svetom konzumu, v priamej paralele neúprimného sveta rodičov a ich precitlivených, so svetom dospel˘ch nevyrovnaných detí. 

S prestížnym ocenením Alfréda Radoka Roman Olekšák nemá iba túto jedinú skúsenosť. V roku 2001 dostal „Radoka“ za pôvodnú divadelnú hru „Neha“ a za hru „Na konci chodby“ bol v tejto súťaži nominovaný i pre rok 2000.

Divadelný ústav Bratislava tradične vyhlasuje súťaž o najlepší dramatický text roku „Dráma“, do ktorej sa každoročne hlási okolo tridsať slovenských autorov. Romanovi Olekšákovi jeho hry vyniesli v tejto súťaži dve nominácie, a to v rokoch 2000 (Niečoho viac, niečoho menej) a 2001 (Negativisti). 

Ďalším úspechom, takmer nevídaným pre reprezentanta najmladšej generácie slovenských dramatikov, je hra „Ticho“, ktorú v roku 2004 uviedlo v réžii Ľubomíra Vajdičku Slovenské národné divadlo a doteraz ju má vo svojom repertoári. Táto komorná rodinná dráma opäť vypovedá o citovom neporozumení medzi dcérou a jej konzervatívnymi rodičmi. 

Ako autor, režisér alebo dramaturg do tejto chvíle spolupracoval či spolupracuje okrem iného s Divadlom Astorka Korzo 90 v Bratislave, Divadlom Andreja Bagara v Nitre a samozrejme s VŠMU, kde ukončil odbor divadelná réžia a od roku 2004 je na doktorandskom štúdiu. 

V roku 2001 bola Slovenským rozhlasom uvedená rozhlasová hra „Chúťky“ z autorskej dielne Romana Olekšáka, Rádio Devín vysielalo jeho 3 rozprávky a popradské vydavateľstvo Christiania mu v rokoch 1998 (Tma) a 1999 (Nepokoj) vydalo zbierky textov.

Taktiež staršou záležitosťou je román, ktorý Roman Olekšák napísal. Bohužiaľ sa podľa informácií od samotného autora nezachoval. „...volal sa NIHIL a pochybujem, že ešte existuje. Román bol písaný tak, aby sám sebe neustále odporoval, a napriek tomu budil dojem uceleného príbehu. Identita hlavnej postavy, ktorá sa na začiatku aj na konci volala Nihil (latinsky nič), sa napríklad menila so strácanými a nachádzanými dokladmi totožnosti... Z môjho dnešného pohľadu to bola na vtedajšieho Olekšáka príliš náročná konštrukcia,... celkom rád by som sa na to s odstupom hádam aj šiestich rokov pozrel...“

A na čom Roman Olekšák pracuje v súčasnej dobe? Opäť v duoréžii s Majou Hriešik aktuálne pripravuje inscenáciu svojej hry „Kuchynská romanca intímna apokalypsa (s hepyendom)“, s plánovanou premiérou v Banskej Bystrici a „...priebežne (ale naozaj veľmi opatrne a pomaly) pracujem na sérii „krutých rozprávok“ pre dospelé deti...“ 

Ján Chovanec, Listy 9/2006