Vadas: Zlá štvrť (exp. 1.12.2018)

Autor: Vadas Marek

naša cena 7,00 € Do košíka
rozsah (počet strán) 200 strán
rozmer 115 x 180 x 20 mm
spracovanie Tvrdá väzba
vydanie prvé
rok vydania 2018

Kniha „Zlá štvrť, alebo 36 prípadov z konca sveta“ svojou atmosférou nadväzuje na zbierky Liečiteľ a Čierne na čiernom a prepája sa v nej fantázia a realita, sen a skutočnosť, posvätné a nízke. Poetika je založená na odlišnom chápaní príčin udalostí i zdieľaných hodnôt. No na rozdiel od predchádzajúcich kníh sa viac zameriava na tajomno vo vnútri človeka a na samotu v medziľudských vzťahoch. Odohráva sa v bližšie neurčenej exotickej krajine s kulisami tropickej Afriky. Nájdeme v nej magický príbeh chlapca, ktorý žije bez matky s otcom alkoholikom a po nehode uteká z domu do mesta, kde sa stretáva s inou kultúrou a tradíciami. Vo svojich predstavách sa stáva liečiteľom, ktorý svojimi schopnosťami robí ľudí šťastnými a plní ich želania. Príbeh rozpráva starý muž v prostredí ufúľaného baru, kde sa po celý život stretával so stratenými existenciami, ktoré vo svojom živote zlyhali a v podniku čakajú na zázrak alebo koniec sveta, kedy sa skončí ich trápenie.

Voľne prepojené texty tvoria kompozične uzavretý celok o cudzincoch vo vlastnej krajine, vlastných vzťahoch i vo vlastnom dome.

​Najnovšia kniha Mareka Vadasa, laureáta ceny Anasoft litera, vychádza 1.12.2018. Objednajte si ju už teraz a získate ju za 7€. ---

Ukážka z knihy

Izba 112

V hoteli pracujem dva mesiace. Na recepcii začínam o šiestej populudní a končím o šiestej ráno, sedím za pultom a sledujem televíziu. Najradšej mám príbehy zo života, kde hrajú ozajstní ľudia.

Naše mesto nie je ničím zaujímavé a tak tu veľa hostí nemáme. Možno sa nás boja, neviem. Keď okolo polnoci dorazí posledný hosť a prestane v sprche mátožiť, stiahnem na bráne mrežu a obehnem prázdne izby. Zbežne ich skontrolujem, zotriem z plachiet myšie hovná, pod vankúšmi našpinia najviac, potvory. Oprášim obrazovky televízorov, v izbách aj tak nie je signál. Občas si ľahnem a pozerám do stropu.

Niekedy sa večer na recepcii niekto zastaví. Sledujeme Zákon túžby, rozprávame sa o živote a smejeme sa. Príde reklama a ten človek na mňa pozrie s takým detským odhodlaním, že by som nedokázala povedať nie.

Počúvam napínavé príbehy obchodných cestujúcich, návrhy nádejných manažérov, čaká ma skvelá budúcnosť. Slová sa miešajú s replikami zo seriálov a ja sa vidím na obrazovke, ako klopím oči a prijímam ponuku na sobáš. Je mi príjemne, ocitám sa v izbe z mramoru, v ruke držím pohár so šampanským a ľudia v róbach mi tlieskajú. Potom chlap dopije pivo, odloží ho na pult, odgrgne si a rozlúči sa. Zmizne v tmavej chodbe. Aj ja dopijem svoju fľašu, už presne neviem, o čom v televízii hovoria, ale dopozerám to až po titulky, slová hercov sú ako hudba.

Raz sa u nás ubytoval cudzinec. Dala som mu kľúče od stodvanástky. Po pár minútach vyšiel z izby a opýtal sa ma, ako sa zapína televízor. Vzala som náhradný ovládač a baterky. Na posteli mal len malý batoh, ako keď idú deti do školy. Obrazovka zostala tmavá, neobjavilo sa ani tradičné šumenie. Nevedela som, čo robiť. Navrhla som, že z recepcie zavolám manažérovi. Muž odmietol, mala som si radšej sadnúť. Poslúchla som, hojdala som sa na pol zadku na kraji postele. Nechcel odo mňa to, čo som si myslela. Mala som len niekoľko minút zostať sedieť. Stál predo mnou bez slova, opretý o stôl. Cítila som sa trápne. Potom som mu oznámila, že už musím ísť a zmizla som.

Ráno som našla len kľúče vo dverách, asi som na recepcii zadriemala. Jeho izba vyzerala nedotknutá, posteľ ani neodostlal. Prebehla som handrou umývadlo a záchod, skontrolovala mydlo a kôš. Vankúš som iba pretrepala, aby sa pozbieral do pôvodného tvaru. Ak si tam ľahnem, cudzinec sa pri mne zjaví a bude ma objímať. Neviem, prečo mi to napadlo.

Zazvonil telefón a bežala som na recepciu. Zákazník sa musí vždy dovolať. Zarezervovala som tri izby pre zájazd katolíckej charity. Zaslúžila som si odmenu. Otvorila som si pivo a vrátila sa späť. Izba bola prázdna, pripravená pre ďalších hostí, ale pripadala mi nejaká iná. Ľahla som si, ale nikto ma neobjímal. Na druhý deň som sa tam bola ešte dvakrát pozrieť. Potom došli veriaci, spievali, bubnovali, na recepcii mi prepínali programy. Ráno si pred odchodom autobusu zatlieskali.

Ako tak behám s metlou po chodbách, vstúpim do cudzincovej izby. Je tmavá, aj keď je deň a závesy sú odostreté. Zrazu viem, že si mám sadnúť a hľadieť na vypnutú obrazovku, niekto sa na nej objaví, asi ten cudzinec, bude mi niečo hovoriť. Prejdem poslepiačky ku kreslu, sadnem si a pozerám do tmy. Zaspím, bez snov.

Rozhodnem sa, že musím prestať počúvať hlasy, ktoré mi hovoria samé hlúposti. Pustím si televíziu a zvuk dám na maximum. Do konca seriálu zostáva už len desať častí. Postavy si dávajú načas, stačím odpovedať skôr ako Melania. Potom si zdriemnem, ale nie som vo svoji koži.

Na izbe 112 už nevieme nikoho ubytovať. Rozšírilo sa, že tam v noci pred obrazovkou sedia dve postavy, muž a žena, bez slov. A že sa to s nimi nedá vydržať.

Každý deň nedeľa

Kto to kedy videl, aby žena pila toľko palmového vína! Skúšal som jej do neho pridávať preháňadlo, ale nič sa nezmenilo. Ale mal by som ísť radšej pekne po poriadku.

Vidí sa mi, že s manželkou sme si nesadli. Zoznámili sme sa netradične. Stalo sa, že sa nám podarilo vypiť veľa vína a rovno sme si ľahli. Začali sme spolu bývať a najprv šlo všetko bez prekážok. Klábosili sme niekde v bare a bolo nám príjemne, ale jej sa potom nechcelo robiť nič iné. Vravela, že by mala hrôzu prísť o také báječné chvíle. Skúsil som jej navrhnúť, poď aspoň na futbal, veď čo lepšie ako futbal na svete existuje, že áno, ale ona zas len rovno do krčmy, vraj tam na mňa počká a spoločne oslávime víťazstvo.

Potom prišli hádky. Zistil som, že si nerozumieme a tak som sa snažil piť viac. Chcel som sa dostať do stavu, v akom sme sa spoznali a v ktorom všetko klapalo. Snažil som sa jej tempu vyrovnať, ale bez úspechu. Mal som vidiny. Jej sa asi, chudere, tiež zdalo, že nášmu vzťahu voľačo chýba a asi z rovnakého dôvodu nasávala ako nepríčetná a nedolapiteľná. Nech je ako chce, snaha dostať sa opäť na začiatok bola obojstranná.

Mne stačí pár poldecákov každé ráno na duševnú rovnováhu a potom už len priebežne hasím smäd pivom alebo krabicovým vínom zo Španielska, krajiny slobody, a večer už len niečo na spanie. Ale ona, to by sa jeden nedopočítal! Raz sa jej z pohára vylial rum a všetok ho vysŕkala zo stola. Občas to šlo aj do peňazí.

Párkrát som na túto tému skúsil začať konverzáciu, ale odrazu sa mi stratil hlas a štvornožky som liezol do postele. Nemohol som odporovať a okrem toho som jej musel plniť nedôstojné želania intímneho charakteru a robiť rôzne nechutnosti, ktoré tu nebudem spomínať. Mám ich uložené kdesi vzadu v hlave a dúfam, že sa ich už nikdy nedotknem. Spomeniem takú obyčajnejšiu vec – plazil som sa po zemi a lízal prach z podlahy. Všetky tie veci som robil bez toho, aby som to mal v úmysle a vôbec sa mi nepáčili. To ona ma k nim nútila. Vie robiť všelijaké veci a všetko za pomoci tej prekliatej masky.

Bola to stará maska, čo som jej raz kúpil na výlete v Oku. Maska býka, okolo nej pripnutých množstvo lebiek rôznych zvierat, malých postavičiek, vrecúšok s bylinkami a popolom, ulitami, mušľami a zubami šeliem. Hovorím, neviem na čo nám to bude, ale ak ti len to chýba ku šťastiu, kúpim. No a niekedy vtedy to začalo.

Masky sa nemôžem ani dotknúť. Raz sa mi zdalo, že visí nakrivo a skúsil som ju posunúť. Padol som na zem a nohy sa mi triasli ako bláznovi pred barom.

Potom sa žena našťastie jedného dňa upila. Prišiel som domov štvornožky z trhu a ona vystretá na dlážke, opuchnutá ako mŕtvola. Nedýchala, tak som zavolal doktora. Povedal, že jej niečo prasklo v bruchu alebo tam kdesi a že je po nej. V tej chvíli zo mňa padla ťažoba, bez problémov som sa postavil a zistil som, že už nemusím robiť to, čo nechcem. Pohreb som vybavil expresne a cítil som sa omnoho lepšie, podobne ako v mladosti.

Jedného dňa som si ale vypil menej ako treba. Ľahol som si, zavrel oči a po pár minútach som ju videl v sne, ale všetko bolo ako v skutočnosti. Chcel som oči ihneď otvoriť, ale nedalo sa. Bola to pekelná noc, poviem vám. Našťastie som sa ráno zobudil. Chcel som masku vyhodiť, ale len čo som sa jej dotkol, opäť ma hodilo o zem.

Odvtedy som si dával pozor a chodieval spať namol. Musel som na seba obetovať kopec pálenky a istotu, že v noci budem mať pokoj, som mal až pri strate vedomia. Až vtedy som bol slobodný.

Ale nie je každý deň nedeľa, ako sa vraví.

O žene s bandaskou namiesto hlavy

Vyliať pohár s vínom!

Človek vás nemôže viac uraziť. A vôbec nezáleží na tom, či sa to stalo nechtiac alebo náročky. Ja som veľmi mierny človek a všetko viem odpustiť, veci sa vysvetlia, ale určité hranice treba rešpektovať. Keď mi nejaký hulvát uráža rodinu, tvárim sa, že nepočujem. Keď sa na mňa vyrúti blázon s nožom, uskočím mu, poklepem si na čelo a tým je to pre mňa vyriešené. Ale pohár s vínom, čerstvo načapovaným doplna, bože na nebi!

Strelil som mu poriadne, to nepopieram. Pristavil sa pri mne s mapou, veľká taška cez plece. Hneď mi začalo behať hlavou, čo asi tak môže chcieť. Snažil sa vyzerať nemotorne, aby sa mu to prípadne prirátalo ako poľahčujúca okolnosť. Nič iné nemohol mať za cieľ, ako sa približoval a otáčal, aby mu mapa vo vetre akože neviala. Netuším, prečo mi chcel vyliať víno a je mi to v podstate jedno. Videl som dopredu, ako sa skloní, taška mu skĺzne z pleca, narazí do stola celou váhou a on v hranej snahe zachrániť čo sa dá, zhodí pohár rukou.

Vrazil som mu päsťou do nosa, až sa zvalil medzi lavice. Ináč proti nemu nič nemám, vtedy som ho videl prvýkrát v živote. Ale niektoré veci sa jednoducho nerobia.

V pití nie som majster sveta, ba ani Doualy, na alkohol by ste určite rýchlo našli väčších špecialistov a autority. Jedno ale viem zaručene, že palmové víno je posvätné a tak sa k nemu treba správať. Jedna dve tri fľaše denne sú zdravé na oči, zrak sa vám vyčistí, ráno sa zobúdzate s jasným pohľadom. Vidíte veci, ktoré sú ostatným ukryté, počujete rozhovory z iných svetov aj pekné melódie, aké nehrávajú v rádiu. Aj príhody prežívate onakvejšie.

Napríklad idem si raz pekne krásne domov po robote, sadnem za stôl, zavolám na ženu kde toľko trčí a potom si uvedomím, že vôbec nesedím doma, ale opäť len v bare Na úrovni. Pritom som z neho len nedávno odišiel po obligátnom litri vína. Máloktorý podnik dokáže také veci. To všetko vďaka nápoju, ktorý zbierajú ozajstní majstri. Keď do baru príde zásielka z Batiba, som vo vytržení. Prihovára sa mi každá bublinka. Sedí v nich duch palmy a volá ma na cestu. Často sa na ňu vyberiem. Prehltnem prvý dúšok, privriem oči a som na druhom svete.

Raz som tam stretol jednu ženu, veľmi peknú a sympatickú. Namiesto hlavy mala bandasku. Kývol som jej na pozdrav. Pristúpila bližšie, sklonila sa a naliala mi. Palmové víno z druhej strany! Chutilo ako med a ja som odrazu nadobudol ohromnú silu. Žena si zhodila šaty, pretože ma mala rada a potom sme spolu spali. Bolo to vyčerpávajúce, všetky tie gymnastické a akrobatické pohyby a cvičenia s dychom, ale vravel som si, tak je to dobré a dobré veci by sa nemali skončiť. Trvalo to hodiny, dni, možno týždne. Potom som stratil vedomie, padal som do priepasti, kde už nič neexistovalo a vzduch sa zmenil na vodu. Už som si myslel, že je po mne, keď som zrazu ucítil, že som sa znovu narodil. Plával som úzkym tunelom a na svet som nakoniec vyliezol z lona ženy. Tej istej, s ktorou som sa miloval.

Kričal som, pretože som nechcel opustiť jej telo, cítil som to ako nespravodlivosť. Reval som, bol som opäť dieťaťom. Svojím synom. Začal som žiť druhý život.

Rástol som a opäť som prechádzal rovnakými situáciami. Mal som príležitosť zachovať sa lepšie, vybrať si správne možnosti. Celkom sa mi darilo a mal som z toho dobrý pocit, dostať ďalšiu šancu a môcť dať veci do poriadku. Zmieril som sa s dvojníkmi mojich nepriateľov, vysvetlil som si veci so starými známosťami, ktoré rovako ako ja prekročili hranicu. Celkom ma to pohltilo a keď som odrazu zistil, že ma opäť umára smäd, nevedel som nájsť ženu s bandaskou namiesto hlavy, ktorá by sa mi uklonila a doliala. S veľkou ľútosťou som sa prebudil do nášho sveta.

Keď do baru dorazí palmové víno z Batiba, nič viac na svete nepotrebujem. Nechám si doniesť demižón, z výšky nalejem do pohára, nech sa pekne premieša a spení. Potom sa mu ukloním a s privretými očami skúsim prvý dúšok. Som pripravený na návrat do sveta, kde je všetko v poriadku a kde ma čaká žena s bandaskou namiesto hlavy.

Zázračný večer s Ježišom

V ten deň sa v bare zjavil Ježiš. Nebol to pochopiteľne Ježiš Kristus, ale Ježiš Nkwan. Nazval ho tak otec, obchodný cestujúci, ktorému robil problém matematický rébus s určením času počatia jeho potomka. Ježiš bol so svojím menom spokojný, výstižne charakterizovalo jeho utrpenie a pocity nepochopenia, ktoré sa mu dostávalo od okolia. Bol naň patrične hrdý a už dávno si zvykol neotáčať sa na ulici pri každom výkriku, pri ktorom niekto bral jeho meno nadarmo do papule.

Etela za barom vravela, že je svojský, čo v normálnej reči znamenalo, že sa dá počúvať len obmedzený čas, potom si dal aj veľmi tolerantný človek radšej voľačo do uší a ďalej len mlčky prikyvoval. A on rozprával piate cez deviate, ale veľmi rád.

Ten deň bol pre nás všetkých pamätný, pretože Ježiš tentokrát rečnil ako z Biblie, štamgasti mu viseli na perách a objednávali mu pitie, aby pokračoval. Ja som tiež prestal počítať poháre, smial som sa na jeho príhodách, Ježiši, kde ty na to chodíš, vravel som si. Pomaly sa zvečerilo a všetok chlast v podniku sa nám podarilo zlikvidovať. Susedné bary už boli zatvorené a tak Etela nemala kam skočiť pre záverečný prípitok a bez neho je večer úplne zabitý. Vtedy Ježiš povedal, že premení vodu na víno. Etela mala za barom len polovicu kanistry na umývanie riadu a bez rečí ju darovala spoločnosti na dvore. Ježiš ňou zatriasol, položil dlaň na vrchnák, niečo zamrmlal a povedal, že už môžeme piť. Nápoj mal voľajakú pachuť, ale pili sme ho, príjemne sa po ňom motala hlava a rozprávanie bolo ešte zábavnejšie. Až ma pobolievala bránica. Ježiš netrieskal opilecké nezmysly, bavil nás, ale hovoril inteligentne. Neraz sme sa zamysleli a viacerí sme zmúdreli.

Chcel som vedieť, čo sa s ním porobilo, že mu odrazu tak ide a on mi prezradil, že stretol svätého Petra na psom záprahu. Kývol mu na pozdrav a dokonca sa pri ňom pristavil. Jeden čokel zodvihol labu a ošťal mu topánku. Odvtedy sa cíti ako vymenený. Svätý Peter nepovedal ani slovo, ale aj tak sa od neho telepaticky dozvedel, že prichádza koniec sveta, onedlho nastane potopa. Ježiš sa však nemusí báť, psy si ho označkovali a on pôjde rovno do neba, bez zbytočného vyšetrovania na poslednom súde. To je ale tajomstvo, ktoré musíme za každú cenu zachovať, inak by mal na bráne problémy. Sľúbil som mu, že o svätom Petrovi ani nemuknem.

To už ale Ježiš bežal k stolu, kde sa diali čudné veci. Leonardo začal nadávať, čo za brečku to pije, že ho chytá dáka kalika, brucho mu skrúca, akoby ho ktosi prepichol. Chytili ho kŕče, až sa zosunul na dlážku a tam ho hádzalo. Aj biela pena sa mu objavila okolo huby.

Ježiš mu dal zopár faciek, schytil ho pod pazuchy a posadil späť na lavicu. Boli sme svedkami zázraku, pretože o pár minút už Leonardo pokojne sedel a nemo hľadel do prázdna ako inokedy, teda bez akýchkoľvek pochýb vyzdravel.

Viacerí chceli vedieť, ako to Ježiš dokázal a kde sa to naučil. On len skromne odvetil, že Leonarda na chvíľu premohol zlý duch, ale už bude v poriadku. Zlému duchovi jednoducho treba dať najavo, že sa ho nebojíme, potom dá pokoj. Ujde, alebo sa niekam schová, najčastejšie do zvieraťa.

Rozhliadol som sa a naozaj. Na vrchole smetiska ustrnul havran a s natočenou hlavou si ma povýšene premeriaval. Uhol som pred ním pohľadom a zavadil o svietiace oči potkana v diere pod schodmi. Duch mohol uniknúť hocikam. Napil som sa na guráž. Premenené víno bolo trocha mastné.

Onedlho dvaja v rohu odpadli a Leonardovi so susedom padli hlavy na stôl. Etela s nimi triasla a spoločne s Ježišom im dohovárala, aby vstali a šli domov. Poslúchli, ale pitie bolo také tuhé, že šli domov bez toho, aby vstali. Hneď sa ocitli doma, ležiaci na zemi, zvalení na stoloch.

Potom svoje tajomstvo Ježiš vyzradil aj Etele, pod podmienkou, že ho nikomu neprezradí. Tak sme spolu premýšľali o konci sveta a čo to bude znamenať pre nás. Neviem prečo, ale od malička som bol presvedčený, že som jedným z vyvolených. Že po mojej smrti svet prestane existovať. Ak zomriem, zmizne celá Akwa aj s barom. Bude koniec, pretože bezo mňa sa v bare hostia nemôžu opíjať, nemal by ich kto zaznamenať. V tomto význame dávali Ježišove slová zmysel. Druhou vecou bolo moje poslanie, úloha, ktorú by som ako vyvolený na tomto svete mal splniť. V takú neskorú hodinu som bol slabšie koncentrovaný a nevedel som si spomenúť na podrobnosti.

Ježiš mal špičku a veselo vyspevoval, ale na mňa padla ťažoba alebo čo. Veľmi by sa mi hodilo ešte trochu vína a tak som ho naveľa presvedčil, aby urobil kúzlo aj so splaškami v lavóri. Tie boli zas o niečo menej lahodné, ale chvalabohu aj za ne. Nakoniec som si v posledných záchvevoch zdravého rozumu uvedomil, že koniec sveta sa síce blíži, ale nebude snáď hneď zajtra. Dovtedy na svoje poslanie prídem a svoj osud naplním. Budem mať dosť času splniť úlohu.

Potom si malú chvíľu nepamätám. Odrazu sa preberiem a zdá sa mi, že som oslepol. Otáčam hlavou a všade je hmla. Kričím Pomoc a počujem Ježišove slová: všetko bude dobré, uvidíš. Počkám chvíľu a naozaj opäť vidím, všetko sa mi vyjasňuje, sedím za barom, podo mnou lavór, ešte v ňom niečo zostalo. Pri dverách akurát Etela metlou s veľkých rozmachom odstreľuje na dvor rybacie kosti.

Je príjemné slnečné ráno. Už len dať veci doma do poriadku a sústrediť sa na zmysel mojich posledných dní na zemi.

Niekoľko viet o našej láske

Narazila som na neho U koňa, zábavný bol, prišiel ma navštíviť a zostal na noc. Ráno mu hovorím, kam by si chodil, zostaň ešte deň a on súhlasil. Nemal v meste do čoho pichnúť, ale vraj sa po niečom poobzerá a večer príde. Tak aj bolo. Okolo šiestej búchal na dvere, voľačo zarobil, odbehli sme si na pivo a dikobraza, rozprával veselé príhody, až som sa viackrát zakuckala. Bolo to príjemné a vravela som si, taký muž by sa mi hodil, celkom nám to klape, že by som sa predsalen dočkala...

Šli sme na noc ku mne a odvtedy u mňa býval. Našiel si nejakú dobre platenú prácu a chodieval nahodený ako človek z banky alebo z ministerstva, mali sme dosť jedla a pitia, po večeroch sme chodievali tancovať. Lenže ani som si poriadne nestihla užiť tie pocity šťastia a už sa niečo domrdalo. Z práce sa začal vracať čoraz neskôr, niekedy až nad ránom. Spočiatku sa to dalo pochopiť, za také peniaze sa oplatí niečo aj obetovať, čas napríklad. Bolo mi to však podozrivé a jeho návraty zakaždým pozdejšie. To som samozrejme nemohla nechať len tak.

Keď zaspal, vytrhla som mu z hrude chlp, z miesta pri srdci. Tie sú na to najvhodnejšie. Zauzlila som ho dokopy s mojím chĺpkom a v žabej krvi povarila. Potom stačilo kvapnúť jednu dve kvapky ráno do kávy alebo piva a človek stratí zajačie úmysly. Chvíľu bol pokoj, ale po niekoľkých dňoch akoby niečo vytušil. Začal spávať na bruchu ako taká raja. Peniaze prestal nosiť, trucoval.

Raz na mňa hľadel tak vyčítavo, až ma to napajedilo a povedala som si dosť. Vykričala som mu, že ani hajzel za celý čas neopravil, aj prachy všetky minul čo doniesol, aj sa tvári akoby som mu ubližovala. Hlúpo čumel a šla som mu jednu poriadnu tresnúť, keď sa mi z ničoho nič ruka zastavila. Hop! Voľačo ma pevne drží a vlečie na stoličku, tam ma usadí a tlačí do nej, až ma kosti na zadku omínajú. To nemohlo byť s kostolným poriadkom. Už som nevládala ani mrknúť a tak som ho len tupo pozorovala, kým sa najedol a odišiel do mesta.

Potom na dvore v ohnisku našla ohorené zbytky svojej podprsenky a zrátala som si dve a dve. Takého hada som si v dome chovala!

Do ryže som mu namiešala vodičku na spanie a pripravila všetko, čo treba.

Keď sa vrátil, pomaly si premeriaval každý kút kuchyne a striehol na moje pohyby. Neveril mi, kurva! Podozrieval ma, to mi neuniklo a tak som zvolila zvlášť prešpekulovaný postup. Naložila som len mäso s fazuľou a nechala ho chvíľu osamote, nech sa s tým vysporiada ako chce, odčaruje si to alebo čo. Keď som sa vrátila, opatrne sa v tom babral vidličkou, ale prežúval. Vtedy som si akože spomenula, ja bláznivá, na ryžu som celkom zabudla! Mrdla som mu na tanier poriadnu lyžicu. Zabralo to. Jedol automaticky. O chvíľu mu klesla hlava a bol môj.

Vytiahla som misku, nadrvila sušeného chameleóna, pridala bylinky, palmový olej a glycerín, riadne do toho napľula a pomiešala. Aby zmes účinkovala, musí byť čerstvá. Odstrihla som kus špagátu a nechala odležať, nech nasiakne. Taký špagát má úžasnú silu, jeden by neveril. Veľmi sa mi osvedčili. Ak vidíme šedočierny od smoly natiahnutý cez cestu, prináša smolu, ak je od krvi, smrť. Tento bol špeciálny, uviaže sa človeku na krk a zbaví ho odporu. Je pre neho neviditeľný, ale vďaka nemu osoba nikdy nič nenamieta, je vám verná ako psík.

Vyberiem špagát z misky, prehodím mu ho okolo krku a robím uzlík, keď sa vtom strhne a zdrapí ma za ruku tak pevne, až zazriem hviezdičky.

Musel byť pripravený! Musel poznať veci, ktoré na uspávanie použijem a vopred na to prichystať protilátku. Šelma vytrtkaná! Mal ma prekuknutú. Až teraz som si to v jednom krátkom okamihu všetko spojila, on sa predsa od začiatku do tých vecí vyznal, aj tie peniaze asi nakoniec nezarobil ako slušní ľudia... Mala som smrť na krajíčku a nadávala som si, namiesto toho, aby som sa vzchopila a ukázala mu, kto je v tomto dome pánom.

Vstal a škrtil ma, jeho kostnaté prsty sa mi zabárali do krku a rýchlo sa k sebe z oboch strán približovali. Upchali mi tepnu, prešli hrtanom, zostala medzi nimi len koža, ktorá mi držala hlavu, keď mi ňou zúrivo triasol.

Nakoniec ma pustil, ale vzápätí som dostala zospodu hák do brady, až ma nadhodilo. Plávala som vzduchom, až som v sebe opäť nazbierala silu. Podaril sa premet a namierila som si to na neho z výšky. Nemal kam ustúpiť, prevrhol stoličku a zacúval k stene. Pritisla som ho silno, aby sa nevládal nadýchnuť. Ťahavo híkal a chrčal a svaly mu ochabovali, no odrazu ma zovrel aj on. Rebrá mi zaprašťali a bodali ma do pľúc ako ihlice. Trhala som mu vlasy, v letku som sa mu nechtami zachytila o spodnú peru a šklbla. Zazrela som krv na stene, ale to už ma tlačil k stropu. Vznášali sme sa priestorom, padali rany, celý chumáč mi vyšklbol z temena, na moment mi vzbĺkla koža. Všetko to pálenie a bolesť ma privádzali do vytŕženia. Už sme ani nedýchali, pretože sme mali celkom rozmliaždené telá, ale nedokázali sme prestať...

No a to je aj dôvod, prečo už nemám vlasy.

KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1