Rakús Stanislav

Prozaická tvorba Stanislava Rakúsa (1940) súvisí s jeho profesiou teoretika literatúry. Autor v nej demonštruje nielen vlastné videnie sveta, ale aj moderné rozprávačské a kompozičné postupy.

Ako prozaik debutoval v roku 1976 novelou Žobráci, v ktorej sa napojil na tradíciu lyrizovanej prózy a naturizmu. Predstavil sa v nej ako majster atmosféry a novelu charakterizuje veľká miera fantazijnej uvoľnenosti, nie bežná v slovenskej próze. Podobne sú ladené aj príbehy zo zbierky poviedok z roku 1979 Pieseň o studničnej vode. Rakús tu však viac čerpá z mýtov a folklóru. V poviedkach sa sústredil na vzťahy medzi najbližšími, na materský či otcovský cit. Do každého príbehu vnáša dramatický moment, ktorý podčiarkuje tragiku ľudského osudu. Pre všetky prózy je charakteristické výrazné rozprávačstvo, ktoré Rakús majstrovsky ovláda.

Prvý Rakúsov román Temporálne poznámky vychádza až v roku1993. Na rozdiel od predošlých kníh v ňom využil vlastnú pedagogickú skúsenosť. V strede príbehu je stredoškolský profesor a jeho každodenná učiteľská prax, plná trapasov a paradoxov. Konflikt medzi dobrom a zlom sa tu pretransformoval do konfliktu medzi jednotlivcom a systémom (školským i spoločenským), v ktorom je jednotlivec nútený existovať. Román s autobiografickým podložím Temporálne poznámky je prvom časťou voľnej trilógie Nenapísaný román (2004) a Excentrická univerzita (2008). Excentrická univerzita je román o tom, ako (na)písať román bez ideológie. Jeho príbehovým ťažiskom sú osudy prvoročiakov študujúcich ruskú literatúru v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

V knižke pre deti Mačacia krajina z roku 1986 autor rozviedol jeden motív poviedky Jasanica z Piesne o studničnej vode. Charakter osobného vyznania vzťahu k ľuďom, k mestu, v ktorom žije, a k literatúre a kultúre má jeho kniha rozhovorov a esejí z roku 2003 Z rozprávaní, úvah a rozhovorov.

Stanislav Rakús nie je prvým ani jediným spisovateľom, ktorý svoje tvorivé aktivity upriamuje takmer rovnocenne na prózu i literárnu vedu. Pozoruhodné je však to, že sa mu darí tvoriť veľmi kvalitné a podnetné práce v oboch oblastiach. Jeho teoretické práce Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995) majú podobu hĺbkových sond do problematiky epického diela, postavených na princípoch komunikačnej estetiky. V rámci svojho literárnoteoretického bádania venuje pozornosť aj vybraným problémom literatúry pre deti a mládež.

Za zbierku poviedok Telegram (2009), získal najprestížnejšiu slovenskú literárnu Cenu Anasoft litera. Koncom roka 2013 vydal súbor krátkych próz Fáza uvoľnenia, ktorý je časovo orientovaný na šesťdesiate roky 20. storočia a podobne ako Telegram má humoristický charakter.

 

KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1