Máte radi čierny humor, grotesku a hlasný smiech? Tak to si musíte prečítať 33 poviedok Karola D. Horvátha, v ktorých každý dostane to, čo si žiadal, akurát tie želania naberú nečakané pokračovania a neželané konce. Kniha vychádza v limitovanej sérii.

O KNIHE

Jednoduchý, často banálny príbeh dokáže Horváth katapultovať do neuveriteľne komických rozmerov, zvrtnúť rozprávanie nečakaným smerom, prevrátiť jazyk naruby alebo všetko zakončiť dokonale absurdnou pointou. Horváthove zmnožené parodické zobrazenie reality má korene vo vzájomnom prestupovaní viacerých módov písania, vo svojrázne deformovanom (grotesknom) subjektivizme a deskriptivizme, ktorý sa dá považovať aj za (intertextuálny) návrat k ére nemého filmu. Dôležitú úlohu v Horváthových textoch zohráva využitie vulgarizmov, chladnokrvne (jasnozrivo) vykalkulovaných naračných postupov a nelegálne použitých schém (syntaxe) myslenia, charakteristických pre neliterárny prehovor.

Horváth nikdy nenudí a tam, kde by sa už mohlo zdať, že je vyčerpaný, nastúpi fantazmagorická alebo chimérická vízia, ktorá nás uistí, že „pravidlá hry“ vôbec nechápeme a samu hru nikdy neovládneme.

(Patrik Oriešek)

S Horváthovou prozaickou vervou priam vtrhlo do slovenskej prózy niečo nesmierne moderné, čo už ani nepolemizuje s postmodernistickými výdobytkami posledného desaťročia, ale rovno na ich pozostatkoch stavia textualitu, ktorá literatúru vytrháva z bezradnej skepsy a vracia myšlienkam ich priebojnosť.

(Alexander Halvoník)

Sila poviedok Karola D. Horvátha spočíva v mimoriadne rozmanitom a otvorenom jazyku. Humor a horor, paródia a drastickosť, obscénnost a politikárčenie ústi do živého, nepokojného, ​​mnohovrstvového jazyka.

(Zoltán Németh v doslove k maďarskému prekladu knihy)

O AUTOROVI

Narodil sa 15. februára 1960 v Bratislave, vyrástol v Malackách. Absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove, odbor slovenský jazyk – dejepis. Pracoval ako pedagóg na rôznych stupňoch škôl, odborný redaktor Slovenského rozhlasu, dramaturg Městského divadla Zlín a Divadla Jána Palárika v Trnave. Ako autor, dramaturg a režisér spolupracoval s mnohými profesionálnymi a amatérskymi divadlami, s TV Markíza a Bonton Film, ako aj s viacerými reklamnými agentúrami. Žije v Gajaroch na Záhorí, rovno oproti hniezdu bocianov.

V literárnej súťaži Poviedka 2004 získal najvyššie miesto, v roku 2005 debutoval zbierkou poviedok Karol D. Horváth a nasledujúci rok vydal ďalšie dva súbory krátkych próz Karol D2 Horváth a Karol 3D Horváth.

Všetkých 33 poviedok z týchto kníh vychádza v zväzku 33x Karol D. Horváth, doslov napísal Patrik Oriešek. Kniha vychádza v limitovanej ExEdícii k výročiu vydavateľstva KK Bagala založeného v roku 1991 v exkluzívnej plátenej väzbe s razbou, o dizajn sa postaral Palo Bálik, kniha bude v predaji iba od 6. 12. do 31. 12.2021.

„Rád čítam poviedky. Keďže som často na cestách a mám málo voľna, sú pre mňa vhodnou formou, cez ktorú do seba vstrebem celý príbeh so všetkým, čo k nemu patrí. Vnímam ich ako hudbu. Preto ich aj píšem.“ (Karol D. Horváth)

UKÁŽKY Z KNIHY

Jozef Briš je žiakom stavebného učilišťa v okresnom meste. Na jeho výzore aj intelekte sa podpísala dedinská eugenika založená na krížení agresívnych opilcov s umastenými lakomými predavačkami v obchode so zmiešaným tovarom.

Jozef Briš má problém. Volá sa Silvia, je študentkou maturitnej triedy a nedávno sa prisťahovala z dolniakov. Dolniaky sú mýtickým územím obklopujúcim hlavné mesto, kde po skončení učňovky a vojenskej služby pôjdu Jozef a jeho kamaráti stavať krivé múry a kde sú ulice plné kuriev. Tie za päťsto korún vyfajčia vtáka a za tisíc súložia takým spôsobom, že to do smrti bude stačiť na všetky reči v krčme.

Silvia je natoľko pekná, že sa Jozef doteraz neodvážil onanovať s jej predstavou. Onanoval už s kdekým. Vystriedal všetky predavačky, sekretárku starostu obce, osemenil každý štvorcový centimeter v pornočasopise staršieho brata, ba dokonca raz, opitý po piatich pivách a dvoch borovičkách, onanoval aj so sesternicou Milenou, novickou rádu Sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Silvia je iná. Inakšia ako čokoľvek z Jozefovho života. Prsia má prinajmenej trojky. Každý z Jozefových kamarátov sa už pochválil, že ju prekotil. Znalecky privierali oči a Jozef si veľmi želal, aby to bola pravda. V tom prípade by mal možno šancu aj on. Ale Silvia je natoľko iná, že Jozef im po prvý raz neveril.

(str. 7, poviedka Nemesis)

O zlomok sekundy sa v efektnom šmyku do brány vrútila firemná Škoda Favorit. Neďaleko mužov auto urobilo riadené hodiny a v mohutnom oblaku prachu zastavilo niekoľko centimetrov od nich. Zo všetkých strán z neho stekala krv zmiešaná s prachom. Krvavé bolo aj predné okno. Usilovne ju po ňom rozmazávali stierače zapnuté na najvyšší výkon. Auto bolo otlčené, kapota vpredu preliačená. O zvyšky rozbitého ľavého reflektora sa zachytil kus bledej kože s dlhými svetlými vlasmi. Z posledných síl sa ich držala zelená mašľa. Spod kapoty vytŕčali zvyšky ruky s načerveno nalakovanými nechtami. Nápis Autoškola MODUL na boku auta bol doškriabaný a ledva čitateľný. Nad písmenom L bol do plechu ako mäkčeň vrazený umelý chrup.

(str. 121, poviedka Prvá jazda)  

Na šiestom poschodí sa otvárajú dvere. Vychádza z nich nevysoký muž v teplákovej súprave. Zastrkuje kľúč do zámky, otáča ním a potichučky zatvára. Zamyká na dva západy a privoláva výťah. Čaká, nepohnuto stojí čelom k výťahovým dverám a uprene na ne hľadí.

Do vchodu vchádza Emília Balogová. V oboch rukách drží plastové tašky s nákupom. Zastavuje sa pri poštových schránkach a tašky kladie opatrne na zem. Striasa si zo zeleného plášťa dažďové kvapky a z vrecka na nohaviciach vyberá zväzok kľúčov. Odomyká poštovú schránku, vyberá z nej niekoľko reklamných prospektov a šek na združené inkaso. Neďaleko nej hučí výťah.

Na šiestom poschodí sa v kúpeľni zamknutého bytu trasie od bolesti a zimy žena. Je nahá. Kľačí vo vani spolovice naplnenej studenou vodou. Ruky má za chrbtom a pripútané čiernym elektrickým káblom k vodovodnej batérii. Z batérie pomaly odkvapkáva voda.

Výťah zastavuje na prízemí. Cvaká západka.

(str. 269, poviedka Stodvanásť schodov)