Nicol Hochholczerová (1999) pochádza z Rimavskej Soboty, žije v Nových Zámkoch. Je absolventkou Katedry grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí v platforme mladej literatúry Medziriadky; jej ďalšia cesta smeruje k vzdelávaniu skrz program Teach Next.

Jej knižný debut Táto izba sa nedá zjesť (2021) bol nominovaný na cenu Anasoft litera a autorka zaň získala ocenenie Mladý tvorca v rámci Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Kniha bola preložená do angličtiny, nemčiny, španielčiny, fínčiny, češtiny, poľštiny, maďarčiny, srbčiny, bulharčiny, ukrajinčiny a macedónčiny. Boli uvedené tri dramatizácie tohto diela — v Mestskom divadle Žilina (2023, réžia Eduard Kudláč), v českom divadle Kam jdeš? (2023, r. Petr Michálek) a ako divadelná hra študentiek Vysokej školy múzických umení v Bratislave (2023, r. Patrícia Rotterová, Divadlo LAB). Celovečerný film podľa knihy pripravuje režisérka Barbora Berezňáková.

Krátke prózy jej vyšli v zborníkoch Poviedka (2016, 2019) a v antológiách Mastný muž (2023) a Nemastná-neslaná (2026).

Tam je druhou novelou Nicol Hochholczerovej. Je to krehká rodinná dráma o pamäti, posledných dňoch blízkeho a o tom, čo sa zmení pre tie, ktoré tu zostali. Príbeh, aký všetci poznáte, vybrúsený do neočakávanej podoby, ktorá nabáda čítať všímavo a dôkladne. Vnímať slová, ktoré tam sú, ako aj tie, ktoré nám chýbajú. Ponoriť sa do textu a venovať mu najvzácnejšiu komoditu súčasnosti: svoju pozornosť.

Foto autorky © Jakub Gulyás