Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol Ø?

Román o písaní a sile fantázie sa dostal medzi knihy nominované na literárne ocenenie Anasoft litera a René - cenu gymnazistov 2020

Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť.  Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma.“ Pátranie po nezvestnom otcovi – stopa  vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ  sa nevracia – na Østrov.

Ukážky z knihy

„Mal tridsaťtri rokov, keď napísal Tichý dom, o ktorom literárny teoretik Anton Sebechlebský vo svojej štúdii Tajomné dvere Jakuba Bazu napísal: „V druhej polovici 20. storočia sme sa v slovenskom kontexte nestretli s takým komplexným, jazykovo koncentrovaným a ušľachtilosťou ducha nasýteným manifestom, aký nám predložil autor v triptychu Tichý dom. Táto skutočnosť je o to delikátnejšia, že jeho tvorcom je mladý, tridsaťtriročný človek oplývajúci pozoruhodným duchovným a lyrickým vnútorným svetom. Sila jeho slov pritom tkvie v zdanlivej nenápadnosti, štylistické majstrovstvo v čistote a veľkosť v miniatúrach. Acta est fabula: svet literárnokritickej obce ma možno vyženie nahého do treskúcej zimy, ale ak jestvoval v slovenskom prozaickom priestore niekto, komu patrí miesto po boku velikánov Milana Kunderu, Pétera Nádasa a Wiesława Myśliwského, je to práve Jakub Baza.“

Úvodný diel Tichého domu s podtitulom Prvý pohyb srdca vyšiel v roku 1982, v polročných periódach nasledovala Pustá zem a Dejiny zabúdania v dvanástich kapitolách. Dielo vyvolalo mimoriadny ohlas v laickej i odbornej verejnosti a pritiahlo pozornosť cenzorských orgánov Ústredného výboru KSČ, ktoré by bez naďapovho vysokého postavenia v straníckej hierarchii poslali román do trezoru. Tichý dom katapultoval apu medzi literárnu smotánku, zabezpečil mu miesto v učebných osnovách i prílev nových mileniek, z ktorých sa stali tvoje opatrovateľky, sestry a matky. Kompletné trojzväzkové dielo sa dočkalo siedmich reedícií, naposledy v roku 2009 v edícii Zlatý fond slovenskej literatúry s predslovmi Svetlany Savojskej a Kornela Földváriho.

O rok na to apa bez stopy zmizol.“

(str. 18-19)

„Nevyzeráte na fanúšika podzemnej kultúry,“ skonštatoval Sebechlebský a odpil si z rumu. „Takže čo odo mňa chcete?“

Z aktovky si vybral škatuľku z moreného dreva a podal ju Sebechlebskému. Otvoril ju a civel do jej útrob. Potom do seba kopol rum a objednal si ďalší.

„Váš otec zašiel priďaleko,“ začal a vrátil ti škatuľku. „Hovoril som mu, dávaj si pozor, inak sa spáliš. Ale… Bol to tvrdohlavý idiot.“

Odmlčal sa, no vzápätí pohotovo dodal: „Tvrdohlavý a mŕtvy idiot.“

Pri stole sa znenazdajky zjavil čašník, položil pred teba dvojitý koňak, pivo a kávu, chvatne doplnil Sebechlebského prázdne poháre.

„Prepáčte, ale… Som autom,“ povedal si čašníkovi.

V pivnici sa rozľahlo ticho. Všetky oči štamgastov zapichnuté na tebe. Čašník si zložil rukavičky a vylepil ti facku. Pochopil si, že jediná cesta z tejto situácie vedie na dno koňaku. Uchopil si pohárik a vyprázdnil ho na jeden dúšok. Štamgasti zajasali a nadviazali na prerušené aktivity, čašník si navliekol rukavičky a úslužne vykročil k výťahu, v ktorom pristáli ďalšie objednávky.

„Čo to malo znamenať?“ vypadlo z teba nahnevane.

„Sú slová, ktoré do kaviarne nepatria,“ začal Sebechlebský, „ako bomba do lietadla či prítomný čas do románu.“

„Mám toho dosť! Čo sa skutočne stalo s mojím apom?“

Sebechlebský si namočil prst do rumu a čosi ním načarbal na podpivník. „S otcom máte rovnako pozoruhodnú vlastnosť klásť zlé otázky.“

„Aká je teda otázka?“

Sebechlebský k tebe naklonil podpivník, na ktorom sa črtal nakreslený symbol – Ø

„Čo je Østrov?“ pošepol a v očiach sa mu zamihotal plamienok sviečky.

(str. 151)

O autorovi

Peter Balko (*1988, Lučenec), prozaik a scenárista, absolvent a pedagóg VŠMU v Bratislave, víťaz ceny Poviedka 2012. Debutoval románom Vtedy v Lošonci, ktorý vyšiel aj po česky, poľsky a nemecky. Je spoluautorom antológie prózy Literatúra bodka sk a básňami prispel aj do knihy Metrofóbia. Ako scenárista sa podieľal na celovečerných filmoch Kandidát, DOGG, Čiara a minisérii Moje povstanie. Desať rokov organizuje festival Medzihmla v Lučenci. Žije v Bratislave s maželkou Verou a tučnou čiernou mačkou Lunou.