Zborník najlepších poviedok 23. ročníka tradičnej literárnej súťaže. Hlavnú cenu získala Dominika Moravčíková a porota udelila aj osem prémií, ktoré získali: Maroš Bafia, Ivana Csalová, Peter Getlík, Nicol Hochholczerová, Martin Longa, Michaela Macejková, Jakub Spevák a Petra Stračiaková.

Do súťaže bolo prihlásených 300 poviedok a v zborníku nájdete 9 ocenených, predslov predsedníčky poroty a názvy poviedok, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Na konci knihy je prihláška platná pre nasledujúce ročníky.

Porota si pri čítaní súťažných textov všimla značný výskyt detských hrdinov a tém detstva či spomienok. Taktiež sa u súťažiacich objavoval trend opisovania vidieckeho života s prvkami lyriky a magického realizmu. Ako ďalšie pozitívum textov tohto ročníka porotcovia uvítali zvýšený výskyt príbehov zo života starších ľudí. Vo víťaznej poviedke porota ocenila, že napriek príbehu z minulosti bol citeľný presah do súčasných tém ako feminizmus alebo netradičné vzťahy. Zároveň porotu oslovil zaujímavý opis života na dedine, vysoká kvalita štylistiky a netradičné používanie jazykových prostriedkov.

Úryvky z knihy

O farárovi bolo známe, že sa rád nechal pozvať na zabíjačku. Dal si vždy zdravotne jeden poldecák a zatancoval zopár valčíkov, lebo, ako vravel, hore na kopci medzi pieskovcovými skalami, kde mal faru, ho občas skľučovala samota.

„Žiadne čoro-moro tu nebude,“ zamľaskal ujo Vážan z verandy. „Opijáše ani muzika. Ja neviem, kto to tu furt roznáša. Pošlem vám kúsok mäsa po synovi a je vybavené.“

„Nejem bravčovinu,“ ospravedlnil sa farár s úsmevom a tiahol ďalej hore dedinou.

(Víťazná poviedka Dominiky Moravčíkovej „Teplokrvný druh“.)

*

Nevedel som sa zbaviť črevnej chrípky. Mamuš sa mi vždy snaží prízvukovať, aby som si najprv prečítal dátum spotreby. Ja väčšinou bez rozmýšľania do seba nahádžem, čo mi príde pod ruku. Často rovno hltám. Mamuš sa na to hnevá. Okolo očí sa jej vytvoria hlboké vrásky, nosové dierky sa zväčšia. Pripomína mi kravu. Otec je staré hovädo. Staré hovädo si zase prdlo, staré hovädo zase nedalo špinavé trenky do práčky. Suseda od vedľa bola dvanástka, milovala pivo dvanástku.

(Maroš Bafia: Ďakujem za svinské oči)

*

Keď som Bodku spoznal – myslím tak ozajstne, nie z prednášok alebo indexu so somárskymi rohmi –, spočiatku ma nezaujala. Milé dievča, pomyslel som si, ale vyzliekať ju zo všetkých tých vrstiev nového človeka sa mi nechcelo. Už som bol unavený spoznávaním a omaciavaním novoty ako rožkov v obchode. Skusmo, cez sáčok, tvrdé nechať, mäkké zmäkčiť a najlepšie zobrať. Ideály, ktoré sa spenia okolo objektov záujmu, opadnú časom aj samy.

(Ivana Csalová: Anatómia zvuku)

*

Otec vedel, ako treba podať ruku. Keď nás pred rokmi navštívil strýko Fedor, otec vrúcne rozopol prsty. Prvé lipové vetvy. Doširoka, pomaly, no s jasným smerom rástli za svojím cieľom. Za naším slniečkom – Fedorom. Tak mu hovorila mama, lebo svojou prítomnosťou vraj rozjasnil každú rodinnú oslavu. Fedorovi už po dnešku hádam môžem aj tykať. Ak vám strýko poza otcov chrbát práši mamku, smiete mu tykať, hoci ste predtým nesmeli.

(Peter Getlík: Nelipnú)

*

Chvalabohu, jedného dňa Ester zistí, že má talent na varenie, aj keď sa mu od detstva vyhýba, začne tráviť čas v kuchyni a na chvíľu prehadzovanie ustane, aj keď ani tí, ktorí predtým rešpektovali jej písanie, ani tí, ktorí ako-tak akceptovali jej kresby, nikdy neuznajú, že by varenie mohlo byť umením, tak čo už s nimi, čo už s ňou.

(Nicol Hochholczerová: Soul kitchen)

*

Aby bolo hneď jasné, do Paulíny Milerovej sa zaľúbil iba Fariňa, ja som voči nej prejavoval výlučne priateľské sympatie a ochranársky pud. Periodicita jej návštev v našom byte, ako aj dĺžka pobytu sa rôznili, no zakaždým to malo ten istý priebeh.

(Martin Longa: Paulína Milerová, o ktorej sme snívali)

*

Základy domu sa občas otriasli. Strýc Pavol ho postavil vlastnými rukami, stvrdnutými robotou, aby mohol povedať, že vztýčil múry, medzi ktoré schová svoju rodinu, nech do nej nefúka, lebo tu na rovine často dujú silné vetry a roznášajú piesky, a vytiahol vysoké krovy, ktoré pokryl šindľom, aby chlapsky zastrešil mladé manželstvo, ktoré sa chystal uložiť na čistú plachtu v čerstvo vybielenej spálni.

(Michaela Macejková: Pavlove rajčiny)

*

Otec sa na povale každú noc vyzlečie donaha a zaspí na medvedej srsti. Zo snov nenásytne vrčí. Mama je najradšej zatvorená vo svojej telocvični, kde boxuje do vreca. Po výkone si ľahne na zem a bozkáva svoje telo. Niekedy sa aj vyzlečie donaha a pred zrkadlom si obzerá krivky. Páči sa jej každý jeden záhyb na tele. Otec to tak nevie oceniť.

(Jakub Spevák: Trombus)

*

„HÉJ, LESBY!“ reve Jakub z mosta nad ich hlavami.

„Čo si myslíš, že sa bojíme vody, ty chudák?!“ zakričí Kika a pohotovo sa postaví pred kočík plný cenností.

„Hádaj, kde som ju napustil, zdochlinárka!“

Jakub ukáže smerom na náprotivný breh priehrady, k potoku, ktorému sa zoširoka vyhýbajú všetci miestni.

Močovka.

(Petra Stračiaková: Zátoka)