„Mušľu svojho ucha / prilož k ústam mušle. / Počuješ tam more? / Tvoja krv tam šušle,“ odporúča Vlado Janček v básni Ako načúvať sebe samému. Začítajte sa do epigramov, vtipných krátkych i epicky košatých básní, hoci: „čítaním si kazím oči / a písaním / povesť.“

O autorovi

Vlado Janček (1974) je autorom troch básnických zbierok – Motýľov (1999), Kocúrov (2009) a Ahoj krv (2019). Ďalšiu knihu pripravuje v roku 2029. Je autorom alebo spoluautorom ďalších diel Monsterproces, Rezeň, Jigullac, Geniálna epocha podľa Schulza, Rečičky, Poklad, Solitaire.sk, Zlé jazyky, Kocúrí dych, Gürtler, Padesátka, Čas na báseň na čas, Vtáčie mlieko a Spoločenstvo. Je aj autorom a spoluautorom pesničiek skupiny Saténové ruky a prekladateľom a spoluprekladateľom diel Daniela Varró, Endre Kukorellyho, Virág Erdősovej a Tima Burtona.

Ukážky z knihy

Postoj

Vyspatí a najedení

stojíme si

na vedení.

Sama doma

Ráno srkáš trpkú kávu

sama doma cez zuby.

Milan ťa už nemiluje.

Ľuboš ťa už neľúbi.

 

Večnosť

Nič na svete nemá

večné trvanie.

 

Ale, vlastne áno:

 

sedem hodín ráno,

sobota,

sused

a

vŕtanie.

 

Pero

Našiel som pero, čo píše tak tenko,

že ním napíšem básničku do kvapky vody.

 

Našiel som kvapku takú krehkú a čistú,

že na tento účel sa perfektne hodí.

 

Keď človek má básničku, kvapku a pero,

tak ide to ľahko, nič na tom nie je.

 

Napíšem najmenšiu básničku na svete

a mám takú radosť, že už teraz sa smejem.

 

Našiel som pero, čo píše tak tenko,

že ním napíšem román do tvojich vlasov.

 

Potme tie písmená svietia jak fosfor

a tak poprosíš, aby som na chvíľu zhasol.

 

Na chvíľu zhasnem a budem ti čítať

z tých vlasov, že čo sa v tom románe deje.

 

Už teraz vidím, jak potichu sedíš,

potichu počúvaš a nahlas sa smeješ.

 

Našiel som pero, čo píše tak tenko,

že ním napíšem rozprávku na tŕne ruže.

 

S tým perom mám odrazu tisícky plánov,

sú odvážne, odporné, smiešne aj drzé.

 

Takéto pero, čo píše tak tenko,

je jediné na svete zo svojho druhu.

 

Práve som zistil, že nič z toho nebude:

 

ten, čo ho stratil, v ňom vypísal tuhu.