Víťazná kniha Anasoft litera 2023

Autorka v knihe Dôvod na radosť načrtáva obrazy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami, slimákmi a králikmi. Zaobíde sa pritom bez veľkých gest a so zmyslom pre zápletku sa sústreďuje na detail, pretože to podstatné sa často ukrýva v zdanlivo nepodstatnom, nevypovedanom a nepomenovateľnom. Postavy hľadajú svoju ľudskú hodnotu napriek pocitu nedostatočnosti, vybočujú z preferovanej normy a ocitajú sa v rozporuplných životných situáciách. Dospievajúce dievčatá, mladé ženy bez jasnej perspektívy či pochybujúce matky: všetkým sa po istej životnej skúsenosti akosi zákonite odnechce.

O AUTORKE

Soňa Uriková (1988) sa narodila v Považskej Bystrici, vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty (KK Bagala), v 2020 kniha pre deti Jašo na jarmoku (ahaslovakia). Organizuje literárny projekt Medziriadky, vedie workshopy kreatívneho písania, prispieva do rozhlasu, časopisov či knižných antológií.

Zbierku poviedok Dôvod na radosť ilustrovala Kristína Soboň.

UKÁŽKY Z KNIHY

Deti prišli domov z družiny s prijebanou úlohou o slimákoch. Samozrejme, že to tak nepovedali ony, len ja s Danom sme sa večer v posteli zhodli, že by nemuseli dostávať prácu na doma aj z družiny. Zadanie sa im páčilo, lebo predpokladali, že im objednám africké slimáky a nechajú si ich ako domácich miláčikov. Už so spolužiakmi stihli v škole vygúgliť, že sa chovajú na kokosovej podstielke a nemajú chlpy. Objavné.

Zadanie znelo: „Prečítajte si s rodičmi odborný text o slimákoch, zapíšte si najzaujímavejšie fakty do poškoláckeho denníčka a vytvorte k nim ilustrácie.“ Najprv som ich s tým poslala do riti, na záhrade máme priehrštia slizniakov, môžu o nich napísať celú ságu – hoci chodia do druhej triedy, píšu takmer bezchybne, hlavne Nina. Ale potom si Mišo spomenul, že som ich minulé leto učila slizniaky soliť, tak povedal, že napíše pani vychovávateľke príbeh o tom.

Keď som ja bola malá, nemala som na výber. Sotva som vedela chodiť, vyfasovala som misku soli a vyhnali ma medzi kapustné hlavy zabíjať to, čo sme nazývali slimákmi. Čeľade a rody nikoho nezaujímali, slizniak bol slimák, kým hrozilo, že požerie celú úrodu. Čupla som si medzi hriadky, nabrala do prštekov soľ a sypala ju na desiatky klzkých tiel. Slizniaky sa zošúverili, sčerneli a vyvalil sa z nich sliz. Takto som postupovala pomedzi všetku zasadenú zeleninu, kým sa nezotmelo. Potom som dostala za to, že som pošliapala kaleráby, šla som si umyť ruky a spať.

(str. 11)

Obchoďák zatvorili o deviatej, vedúca odišla, ona s kolegom prenášala zvyšný papier do šatne. Mala sucho v ústach, tak si od neho vzala ponúkanú žuvačku.

Pracovala s týmto zabedneným Pakistancom nerada, jeho lenivosť jej pridávala robotu, k zákazníkom sa správal drzo. Poslala ho za dvere, aby sa mohla prezliecť. Chcela byť konečne v dome najesť sa a prespať celú noc aj nasledujúci deň.

Vo výťahu stlačil stopku a vrhol sa na ňu. Schmatol jej prsia, zabolelo ju to aj cez vetrovku. Vybral jej jazykom žuvačku z úst, odstúpil a smial sa. Po chvíli sa výťah znovu pohol, ani si nevšimla, kedy ho odblokoval.

(str. 82)