Autor sa svojsky vyrovnáva s obdobím socializmu a zlomovými udalosťami novembra 1989 – všetko cez naivno-dôverčivého mládenca, ktorý sa po skončení štúdia matematiky a fyziky najprv zamiluje a potom sa ožení s dcérou komunistického funkcionára; ten ho dosadí do funkcie námestníka vo Výskumnom ústave anabazickom, kde mu začne pomaly svitať, ako sa vlastne veci majú. V roku 1998 kniha získala Prémiu Slovenského centra PEN klubu.

Vyšlo s finančným príspevkom Open Society Foundation Bratislava.

Román o ľudskej hlúposti

V kníhkupectve Artforum na Kozej ulici 20 v Bratislave bola včera

autogramiáda knihy Einsteinove zvony s podtitulom Poviedky z

Absurdistanu od azda najvýznamnejšieho po maďarsky píšuceho spisovateľa

žijúceho na Slovensku Lajosa Grendela. Román písaný ako cyklus poviedok

vyšiel v preklade K. Wlachovského (originál vyšiel pred šiestimi rokmi) a

v kvalitnej grafickej úprave M. Nicza v edícii Hlavolamy vydavateľstva

L.C.A. Takmer súčasne - koncom minulého mesiaca - bola táto kniha vydaná

v preklade V. Charairovej aj v parížskom vydavateľstve Virag v edícii

stredoeurópskych autorov. Einsteinove zvony sú štvrtou knihou L.

Grendela preloženou do slovenčiny, pričom v apríli by mal byť pokrstený

aj výber autorových starších i novších poviedok.

# Prečo ste sa rozhodli vydať Einsteinove zvony aj v slovenčine?

"Ešte pred dvoma rokmi som dostal ponuku od ,Kaliho` Kertésza -

majiteľa vydavateľstva L.C.A. - vydať knihu v slovenčine. Aj

prekladateľovi Karolovi Wlachovskému sa zdalo, že práve táto kniha o

novembri `89 by mohla byť spomedzi mojich kníh najaktuálnejšia."

# Čiže prvoradým podnetom na vydanie bol aktualizačný moment?

"Dúfam, že aj ten je tu prítomný. Keby som mal knihu charakterizovať

presnejšie, tak je to skôr román o ľudskej hlúposti, ako o aktuálnych

politických udalostiach. Preto si myslím, že ani teraz nestráca na

svojej aktuálnosti. To je však iba moja túžba. Možno ho niekto bude

čítať len ako román o nežnej revolúcii."

# Dá sa čosi robiť proti ľudskej hlúposti?

"Čím som starší, tým som v tomto smere skeptickejší. Ľudská hlúposť

má nevyčerpateľné zdroje a navyše je veľmi rafinovaná. Dedí sa z

generácie na generáciu, všetko sa opakuje, len kulisy sa menia."

# Máte nejaké vlastné recepty na jej elimináciu?

"Žiaľ, aj v mojom živote boli situácie, keď som konal hlúpo. Môžem urobiť jedine to, že o tom napíšem a tým sa odreagujem."

# Má hlavný hrdina v knihe František Hrdlička aj autobiografické črty?

"Možno jedine v tom, že hlavný hrdina románu, alebo, ak chcete, cyklu

poviedok, sa dostal do veľkej politiky náhodou a nevie sa v nej

pohybovať ako profesionál. Aj ja som sa dostal po novembri `89 do veľkej

politiky - bol som členom Koordinačného centra Verejnosti proti

násiliu, hovorcom Maďarskej nezávislej iniciatívy, poslancom v Národnej

rade SR - ale cítil som sa v nej ako pajác."

# Preto ste tiež v roku 1992 skončili s veľkou politikou?

"Uvedomil som si, že tam asi nepatrím, i keď sa tam nachádza veľa

mojich dobrých kamarátov. Avšak správať sa ako dobrý politik znamená,

správať sa niekedy aj tak, ako je to mne nesympatické. A na

spisovateľskej dráhe je najkrajšie to, že je v nej veľa slobody. Alebo

presnejšie, aspoň máte ilúziu o slobode."

# Vy ste však predsedom slovenského PEN-klubu, kde sa s politikou chtiac-nechtiac často stretávate...

"To je pravda, a dokonca mi to ani neprekáža, lebo politika sa nedá

úplne vylúčiť z nášho života. Je však iné reagovať na veci z postu

profesionálneho politika a niečo iné reagovať na ne ako spisovateľ. Ja

ako menej zviazaný človek môžem povedať i také veci, ktoré by politici

nemali hovoriť. Aj keď niektorí politici hovoria aj to, za čo by som sa

hanbil aj ako normálny človek."

# Myslím si však, že existuje aj spisovateľská zodpovednosť pred čitateľmi.

"Snažím sa, aby som neklamal. Spisovateľské povolanie je také vážne,

že neznesie ani jedno falošné slovo. Neviem, či sa mi to darí, ale pevne

v to dúfam."

# Vráťme sa ku knihe. Ako ste spokojný s prekladom Karola Wlachovského? Konzultovali ste jednotlivé nuansy prekladu?

"S Karolom Wlachovským spolupracujem už viac ako desať rokov a myslím

si, že je najlepší prekladateľ z maďarčiny do slovenčiny. Pracuje

pomaly, ale to preto, že robí veľmi svedomito. Neraz sa stalo, že sme sa

zastavili pri problémovej vete, na ktorú mal dve až tri alternatívy a

potom sme spolu vybrali tú, ktorá sa nám zdala najlepšia."

# Ako treba dešifrovať samotný titul - Einsteinove zvony. V rovine relativity alebo ako Absurdistan?

"Ide o hrdinovo druhé Ja. Je to jeho vnútorný hlas - akési svedomie,

ktoré sa mu vysmieva. Nemá to nič spoločné s Einsteinom ako vedcom, ale v

istých situáciách sa mu objavuje ako superego či über mensch -

nadčlovek, ktorý ho koriguje."

# Zdá sa mi, akoby sa táto próza predsa len trochu odlišovala od vašich ostatných textov.

"Je pravda, že som román písal trochu zo srandy a pre vlastné potešenie..."

# ...písali ste aj veci, ktoré vás netešili?

"...samozrejme, všetko som písal pre potešenie, ale v tomto prípade

som chcel napísať taký román, ktorý by zabával nielen mňa, ale možno aj

čitateľov. Možno aj preto som sa snažil čo najviac poľudštiť text. Kniha

neponúka recepty na život, ale chcel som, aby sa vysmievala takým

absurdnostiam z bývalého režimu, ako boli napríklad úvodníky v

straníckej tlači. Jeho slabina je v tom, že mladí ľudia tieto veci

nezažili... Touto knižkou som sa vlastne vyrovnal s rokom 1989, ako

vybočením v mojom živote."

# Myslíte si, že podobné vybočenie vás čaká aj v budúcnosti?

"Obávam sa, že predpoklady pre takéto vybočenie na Slovensku existujú, ale do politiky už nepôjdem."

# Máte vzhľadom na značnú vyťaženosť čas aj na ďalšie prózy?

"Času je naozaj málo, ale nájde sa aj na písanie. Píšem kratší román s

názvom Masový hrob, ktorý bude napísaný v maďarčine. ... Vyjsť by mala

na budúci rok."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.

SME, 1998