Príbehy z domáceho Mesta, dedinských domov aj zo zámorského City sú meandrami motívov a tém. Poviedkami prechádza spájajúca niť, existenciálny pocit akejsi dvojjedinosti. Hrdinka sa vracia k používaniu ľavej ruky, iná sa eroticky prikláňa k ženám, mužovi vyrastá dvojča priamo z hrude, dve ženy v librese sú jedna krajšia ako druhá, dve karimatky rozdelí rozchod partnerov a zostane na nich odtlačok toho druhého. Lu & Mira by mohli byť dve alebo jedna v zrkadle.

S Lu & Mirou treba vliezť do postele

Juraj Fellegi

Podľa toho, aké (redakciou nedocenené) stĺpčeky píše Mária Modrovich

každú sobotu pre denník SME, aké napísala pre Kumšt, podľa jej osobnej

bezprostrednosti mohla byť jej debutová zbierka poviedok o triedu

lepšia. Ale pokiaľ veľké očakávania plodia veľké sklamania, Lu &

Mira ho neprinášajú.

Vrecková knižka Lu & Mira ponúka dvanásť poviedok a každú akoby

,,z inej kapsy". Je to zjavne naozajstná zbierka, spája texty, ktoré

vznikali postupne v behu času a nakoniec sa - nečakane - ocitli vedľa

seba.

A tak v každej ďalšej poviedke, ktorú čitateľovi predkladá, skúma

Mária Modrovich možnosti ďalšieho literárneho postupu. Akoby s čitateľom

hrala literárnu hru.

Hneď prvý text Po povodniach je vnútorný monológ smerovaný matke.

Hneď druhý A čo na to karimatka? oživuje karimatky, ale aj televízor.

Hneď tretí Imigrant noveau prehovára v druhej osobe jednotného čísla

poučene ku každému, čo by chcel zakotviť v New Yorku. A potom príde aj

klasická poviedka Večera s milými neznámymi ,,v ich", aj rozhádzaná

mozaika Kripli, aj dialóg Mira a Mike.

,,Poviedkami prechádza spájajúca niť, existenciálny pocit akejsi

dvojjedinosti... Lu & Mira by mohli byť dve alebo jedna v zrkadle,"

píše sa na obálke brožovanej zbierky z edície Literárny pluk Kolomana

Kertésza Bagalu.

Ale nie je to dvojjedinosť, čo ukazujú Lu & Mira. Kto by chcel

hľadať dva póly jedného rozprávania, nájde ich na pomyselnej ceste medzi

New Yorkom, kde Mária Modrovich niekedy žije, a Bratislavou, či dokonca

Slovenskom, kam sa vracia. Kto by chcel hľadať dve osobnosti jedného

rozprávača, potom je odkázaný na ponúkané rozdelenie - prvá časť knihy

nesie názov Lu, druhá Mira.

K ucelenej zbierke chýba ešte (pol)krok. Ale môže to byť iba

deformácia redaktora, keď sa snaží nájsť vysvetlenie pre každú hru a v

zmysle požiadavky dneška očakáva zjednodušenie pre čitateľa. Literatúra

má isto - ako každé umenie - právo na tajomstvo.

Ako sa ukazuje, Mária Modrovich je brilantná autorka pre noviny a

časopisy. Keď sa aj odvrátime od jej publicistiky, každá z poviedok,

ktorú ponúka zbierka Lu & Mira, je ako stvorená, aby vyšla vo

víkendovej prílohe denníka či v tom najlepšom časopise. Keby sa zo

slovenského mediálneho priestoru nevytratil zvyk ponúkať čitateľom

pravidelne aj literárny žáner...

V takej polohe, pri pomerne krátkom rozsahu a vlastnej samonosnosti

musí každá poviedka Márie Modrovich žiariť. Každá ponúka príjemné

zastavenie, niektorá rozihrá úsmev, iná zabaví literárnou hrou, ďalšia

navodí pocit pokoja pre návrat do istoty, ktorá sa skrýva v detských

spomienkach. Každá napĺňa jedno z poslaní umenia, ktorým je pre širokú

spoločnosť v prvom rade príjemné a zmysluplné strávenie času.

Lu & Mira sú nakoniec predsa len výborná zbierka poviedok. Pre

jej vreckový rozmer možno knižku takmer nebadane nosiť so sebou a

dopriať si vždy jeden príbeh, aby vyplnil čas najrôznejších krátkych

čakaní. Alebo možno s Lu a Mirou zaliezť do postele. Na tých niekoľko

chvíľ, keď ešte človek vníma, ale než zhasne nočnú lampu, už dlho

nebude, sú veľmi príjemnou spoločnosťou.

denníku Kumšt

Napísal Juraj Fellegi

Uverejnené v internetovom denníku Kumšt