Lu & Mira

Príbehy z domáceho Mesta, dedinských domov aj zo zámorského City sú meandrami motívov a tém. Poviedkami prechádza spájajúca niť, existenciálny pocit akejsi dvojjedinosti. Hrdinka sa vracia k používaniu ľavej ruky, iná sa eroticky prikláňa k ženám, mužovi vyrastá dvojča priamo z hrude, dve ženy v librese sú jedna krajšia ako druhá, dve karimatky rozdelí rozchod partnerov a zostane na nich odtlačok toho druhého. Lu & Mira by mohli byť dve alebo jedna v zrkadle.
S Lu & Mirou treba vliezť do postele
Juraj Fellegi
Podľa toho, aké (redakciou nedocenené) stĺpčeky píše Mária Modrovich
každú sobotu pre denník SME, aké napísala pre Kumšt, podľa jej osobnej
bezprostrednosti mohla byť jej debutová zbierka poviedok o triedu
lepšia. Ale pokiaľ veľké očakávania plodia veľké sklamania, Lu &
Mira ho neprinášajú.
Vrecková knižka Lu & Mira ponúka dvanásť poviedok a každú akoby
,,z inej kapsy". Je to zjavne naozajstná zbierka, spája texty, ktoré
vznikali postupne v behu času a nakoniec sa - nečakane - ocitli vedľa
seba.
A tak v každej ďalšej poviedke, ktorú čitateľovi predkladá, skúma
Mária Modrovich možnosti ďalšieho literárneho postupu. Akoby s čitateľom
hrala literárnu hru.
Hneď prvý text Po povodniach je vnútorný monológ smerovaný matke.
Hneď druhý A čo na to karimatka? oživuje karimatky, ale aj televízor.
Hneď tretí Imigrant noveau prehovára v druhej osobe jednotného čísla
poučene ku každému, čo by chcel zakotviť v New Yorku. A potom príde aj
klasická poviedka Večera s milými neznámymi ,,v ich", aj rozhádzaná
mozaika Kripli, aj dialóg Mira a Mike.
,,Poviedkami prechádza spájajúca niť, existenciálny pocit akejsi
dvojjedinosti... Lu & Mira by mohli byť dve alebo jedna v zrkadle,"
píše sa na obálke brožovanej zbierky z edície Literárny pluk Kolomana
Kertésza Bagalu.
Ale nie je to dvojjedinosť, čo ukazujú Lu & Mira. Kto by chcel
hľadať dva póly jedného rozprávania, nájde ich na pomyselnej ceste medzi
New Yorkom, kde Mária Modrovich niekedy žije, a Bratislavou, či dokonca
Slovenskom, kam sa vracia. Kto by chcel hľadať dve osobnosti jedného
rozprávača, potom je odkázaný na ponúkané rozdelenie - prvá časť knihy
nesie názov Lu, druhá Mira.
K ucelenej zbierke chýba ešte (pol)krok. Ale môže to byť iba
deformácia redaktora, keď sa snaží nájsť vysvetlenie pre každú hru a v
zmysle požiadavky dneška očakáva zjednodušenie pre čitateľa. Literatúra
má isto - ako každé umenie - právo na tajomstvo.
Ako sa ukazuje, Mária Modrovich je brilantná autorka pre noviny a
časopisy. Keď sa aj odvrátime od jej publicistiky, každá z poviedok,
ktorú ponúka zbierka Lu & Mira, je ako stvorená, aby vyšla vo
víkendovej prílohe denníka či v tom najlepšom časopise. Keby sa zo
slovenského mediálneho priestoru nevytratil zvyk ponúkať čitateľom
pravidelne aj literárny žáner...
V takej polohe, pri pomerne krátkom rozsahu a vlastnej samonosnosti
musí každá poviedka Márie Modrovich žiariť. Každá ponúka príjemné
zastavenie, niektorá rozihrá úsmev, iná zabaví literárnou hrou, ďalšia
navodí pocit pokoja pre návrat do istoty, ktorá sa skrýva v detských
spomienkach. Každá napĺňa jedno z poslaní umenia, ktorým je pre širokú
spoločnosť v prvom rade príjemné a zmysluplné strávenie času.
Lu & Mira sú nakoniec predsa len výborná zbierka poviedok. Pre
jej vreckový rozmer možno knižku takmer nebadane nosiť so sebou a
dopriať si vždy jeden príbeh, aby vyplnil čas najrôznejších krátkych
čakaní. Alebo možno s Lu a Mirou zaliezť do postele. Na tých niekoľko
chvíľ, keď ešte človek vníma, ale než zhasne nočnú lampu, už dlho
nebude, sú veľmi príjemnou spoločnosťou.
denníku Kumšt
Napísal Juraj Fellegi
Uverejnené v internetovom denníku Kumšt