Šesť cudzincov

Autor: Vadas Marek

naša cena 10,00 € Do košíka
rozsah (počet strán) 128 strán
rozmer 115 x 180 x 16 mm
spracovanie Mäkká väzba
vydanie prvé
rok vydania 2021

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť. Tak ako pri protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928. Dovtedy bezúhonní občania tu pri nočnom lynčovaní zvlášť brutálnym spôsobom zavraždili šesť nevinných spoluobčanov.

Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v africkej kulise vrátil domov, aby sa voľne inšpiroval touto historickou udalosťou a na scénu sa pozrel očami priamych či nepriamych obetí, svedkov i páchateľov.

„Šesť cudzincov“ nie je dokument, no i tak vytvára mozaiku dejinnej kauzy, s ktorou sme sa doteraz nevyrovnali. Je to príbeh o obyčajnom šialenstve alebo šialenej obyčajnosti. Rovnako dobre by sa mohol odohrať včera, dnes i zajtra.

O AUTOROVI

Marek Vadas (1971) napísal zbierky poviedok: Malý román (1994, Prémia Literárneho fondu), Univerzita (1996, spoluautor Eman Erdélyi), Diabol pod čapicou (2002, spoluautor Eman Erdélyi), Prečo sa smrtka smeje (2003), Liečiteľ (2006, cena Anasoft litera), Čierne na čiernom (2013) a Zlá štvrť (2018). Je aj autorom troch kníh pre deti: Rozprávky z čiernej Afriky (2004, Cena Bibiany), Útek (2016) a Krutá Marta (2020). Preklady jeho diel vyšli v Česku, Poľsku, Maďarsku, Srbsku, Bulharsku, Slovinsku, Taliansku, Španielsku, Číne, Južnej Kórei, na Ukrajine a vo Francúzsku.

UKÁŽKY Z KNIHY

Naši ľudia nie sú na násilnosti stavaní. Nie som si istý, či vám to hovorím ako obžalobu alebo obhajobu, ale my sme si nikdy nevyskakovali. Vždy to tu mal pod palcom alebo na nás dozeral ktosi iný, Maďar, Rakúšan, Čech alebo Rus, a my sme držali hubu a krok, dívali sa spoza záclon do ulíc, čo sa deje, boli sme v podstate spokojní, že nám tu niekto vládne a nemusíme sami o niečom rozhodovať, sami so sebou zametať. Ťažko sa pustiť do vraždenia, keď ste väzňom. Trúfame si len na Židov a Rómov, súvisí to s našimi možnosťami. Sme malý národ, obkolesený z každej strany veľkými skupinami. Niekto by v tejto súvislosti hovoril o zbabelosti, ale ide o vypočítavosť. Museli sme si vybrať, koho by sme si mohli dovoliť nenávidieť, pohodlne, bez rizika, že by nám hrozila odveta.

Za naše neúspechy bol vždy ktosi zodpovedný, ideálne niekto cudzí, odlišný, málopočetný, kto nemá možnosť brániť sa, nedisponuje kdesi za humnami armádou alebo vplyvom. Dnes k nim pribudli homosexuáli a imigranti, ale sú to len slovné boje. Tí prví sú dobre schovaní a človek si pri nich nikdy nie je na istom a imigranti sa našej krajine vyhýbajú ako čert krížu, jednoducho ich niet, a tak možností na akciu sa nahnevanému davu ponúka len nepatrné množstvo.

Na začiatku boli nejaké pokusy slobodných, romantických duší, básnikov, čo premýšľali nad robením poriadkov so Židmi, ale rýchlo dostali od cisára po prstoch, vo svojom nadšení si pomýlili revolúciu so zločinmi. Svoj uhundraný antisemitizmus pchali do svojich statí a románov, ale naši ľudia našťastie na knihy neboli zvyknutí. Ak aj došlo k pogromu, tak len k takému symbolickému, v rámci možností.

(str. 37)

 

Predstavte si, ako ich, po dlhých rokoch uväznených v nude, letargii a beznádeji, akýsi hlas odrazu osloví, možno i menom, pripomenie im, ako sa volajú, a navrhne im, aby konečne konali, všetko je dovolené, teraz môžu ukázať svoju silu a schopnosti, poskytnúť svetu dôkaz o svojej existencii. Reagujú ihneď a z ich strany to nie je pomsta, iba potvrdenie, že sú schopní niečo po sebe zanechať, vzopnúť sa, je to vzbĺknutie zabudnutej energie. Keď je po všetkom, upadnú do predchádzajúceho stavu, skôr ako si stihli položiť otázky, spokojní a opäť bezmenní, kdesi vnútri vďační za oslovenie. Mohol to byť hlas politika alebo jeho imitátora, alebo osoby, ktorá mala s kýmsi nevybavené účty, a akcia sa následne zvrhla do nekontrolovateľných náhodných útokov, a možno za to môže opitý starosta, človek ako ja alebo vy, ktorý sa potreboval vybúriť.

Nech to bolo, ako chce, pre tých ľudí plameň zhasol a viac sa ich netýka, majú predsa svoje súkromné životy a tie udalosti s nimi nemajú nič spoločné, boli len vykonávateľmi príkazov, neopovažujme sa ich bez dôkazov vyrušovať. To, čím boli vtedy a tam, nesúvisí s ich ja, ktoré existuje tu a teraz. Situácia a podmienky, ktoré ich osobnosť vytvárali v tých pohnutých časoch, bola úplne iná ako dnes.

Teraz sú z nich ľudia, ktorí sa so svojím minulým obrazom nestotožňujú. Ak by samých seba stretli na ulici, ani by sa nepozdravili, ich minulé ja im je ľahostajné, viac už neexistuje. Sú navyše veriaci, to slovo je dôležité, nech si už pod ním predstavujete čokoľvek. Pozrite sa im do tvárí. Vidíte, že by v sebe dusili hnev alebo cítili vinu?

Celé vám to rozprávam len ako príklad, ako potenciálnu možnosť, že sa u nás predsa len niečo stalo, alebo sa mohlo stať v akomkoľvek inom meste, dnes, alebo v minulosti. Kdeže, veď ak by bola pravda to, čo napísali v novinách, v P by sa predsa vôbec nedalo žiť!

(str. 40)

KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1