V prvom zväzku súborného diela Jána Johanidesa vychádzajú autorove knihy zo šesťdesiatych rokov: Súkromie (1963), Podstata kameňolomu (1965) a Nie (1966).

"Osobitnú literárnu hodnotu Johanidesovho debutu podčiarkuje aj množstvo dobových kritických ohlasov, ktoré na strane jednej oceňovali Johanidesovu snahu o nekonvenčnosť a originalitu, na strane druhej však kriticky odmietali určitú „exkluzivitu výrazu“ či „prílišnú štylizovanosť“. Viacerí kritici snažili sa ho usúvzťažniť s modernými filozofickými a literárnymi trendmi - najmä existencializmus a francúzsky nový román..."

Pavel Matejovič

Johanides je majster charakteristiky a v nej ukázal, čo pre prózu znamená pozorovací talent, ktorý sa díva na predmet s dokonalou vytrvalosťou a mikroskopickou dôkladnosťou.

Jozef Bžoch

Ján Johanides je jediný autor tejto generácie, ktorého nestrhla žeravá prítomnosť, tobôž nie k ironickému traktovaniu.

Vladimír Petrík

Johanides akoby stále potreboval stavať svojich protagonistov do excentrických situácií, na pozadí ktorých sa môže odvíjať celý reťazec asociatívne, cyklicky a vrstevnato rozvíjaných sebaanalytických úvah, v ktorých dominujú existenciálne stavy, impresie, pocity.

Dana Kršáková   

Johanides všetky cudzie príbehy píše preto, aby sa dopátral najvnútornejších čiastočiek svojej vlastnej problémovosti.

Peter Zajac

Zaujímajú ho nie povrchové vrstvy ľudskej osobnosti, (...) ale práve to, čo sa nazýva ľudským súkromím a čo je v podstate mohutnou, no dosiaľ tak málo preskúmanou rozlohou ľudského vedomia, svedomia i podvedomia.

Jozef Felix

Johanides má životnú smolu, že nepíše po anglicky, mohol by byť svetovým spisovateľom. Slovenská literatúra má životné šťastie, že tomu tak nie je.

I. Rutkayová-Maderová

ZDROJ: Literárne informačné cenrum