Ale to on rád a vždy majstrovsky, veď jazyk (a tiež pamäť), ako vraví, je v tom uzlíku, v ktorom si nesieme domov, aby sme pričasto nepoblúdili.

A tie besednice, či presnejšie texty, lebo Kadlečíka už netrápi učebnicové delenie literatúry na prózu, poéziu, esej a ktoviečo ešte, sú zväčša úplne nové, aktuálne a ich inšpirácie tiež veľakrát čerstvé. A témy? „Poviem to pateticky, teda tak, ako sa dnes nepatrí. Zaujímali ma vtedy i teraz otázky bytia, existencie, pokus rozlíšiť dobro od zla, lož od pravdy.”

S textami súzvučia fotografie Ivana Zubaľa.

Alexander Balogh