Kepplová Zuska - Baladička o víkende

Baladička o víkende

Zuska Kepplová

Zuska Kepplová sa narodila 6. januára 1982 v Bratislave. Ukončila štúdium dramaturgie a scenáristiky na filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, v súčasnosti je na stáži vo fínskom meste Oulu. So svojou poviedkou Baladička o víkende zvíťazila v 9. ročníku literárnej súťaže POVIEDKA 2005 TIPOS.

 


Motto :

Chápeš, niekedy sa cítim
Strašne fajn
Čo môže byť lepšie
Ako tancovať tak dlho
Až sa svet pod tvojimi nohami
Zmení na obrovskú loptu
Ktorú krútiš práve ty
Keď tak úžasne tancuješ
Potom sa lopta zmení na balón
Ten praskne
A ty letíš s prúdom vzduchu hore
A keď spadneš
Všetko, čo ti zostáva
Ako náhradný program
Je zaboriť si prst
Tak hlboko do nosa
Až si vpichneš
Piercing do mozgu

POHREB (o pár dní neskôr)

Tie gate som si už potom nedal na seba. Normálne mi z toho došlo zle. Stojíme tam, Miro kúpil veniec, že Spomíname, dobre morbídne, zle mi došlo a do toho tie moje čierne lesklé gate, čo sme kupovali spolu s Líviou. Mal som ich len raz na akcoške ... taká istá farba jak truhla! Skoro som sa tam doblil. Začal som revať, to už revala aj Líviina matka a tak ma Miro a Tinka vzali stade preč a nachali tam ten veniec - Spomíname, humus! Chudera Lívinka, ani neviem, čo jej dalina seba… Určite niečo otrasné. (Keď je kurzíva, tak to hovorím nahlas). Ale mala tam samé kvety. Došla kopa ludí z Účka, skoro všetci, čo ju poznali. Len ten magor Miro kúpi za nás Spomíname… Nemáte niekto papierku? Papierovú vreckovku, rýchlo, lebo mi kvapne z nosa!

Tinka potom tiež hrozne plakala. Sadli sme si u Mira v aute a on vyskočil kúpiť nejaký chlast. Tak sme tam sedeli, bulili a pili zelený absint rovno z flaše. Tinka púšťala stále dokola Natural Blues a Why Does My Heart Feel So Sad od Mobyho. Vypnite to, to už je úplný masochizmus toto! Miro ma potom hodil do Carltona a on šiel na byt s Tinkou. Tinka si zase hodila prázdniny, ja som musel ísť makať - zo školy ťa tak ľahko nevyhodia, tam na tom musíš dlhodobo pracovať.Ale v robote stačí jeden prúser a dovi.

V Carltone to bolo fakt o hubu. Mal som robiť na druhom poschodí, ale došlo mi zle, jak som zbadal to wécko, vyblil som sa. Nechal som tam Cilit aj s Duckom Active a zostal som spať na posteli. Keby ma tam našla šéfka, tak letím : pá - pá! Majú tam namakane mäkučké postele. Tak mi to tam voňalo, jak maličký Azuritko som sa cítil. Kamoška to zobrala za mňa. Zlatá babenka. Ďakujem ti dobrá víla Carltona! Vieš, že poznám toho týpka, čo daboval Azuritka v reklame? No vážne! Taký malý, na blond ostrihaný. Niekedy ti ho v Uwéčku ukážem. A tie sprosté čierne truhlové gate som vyrazil. Hodil som ich rituálne z mosta SNP do Dunaja. Nech si ich vyloví nejaký hladný rybár v Rumunsku. Haluz č.1 : Myslel som pri tom na Líviu. Jako si tak pláva na hladine v tých jej krásnych účkarských handrách, zlaté kučierky na hladine a v nich kvety… Musím myslieť na to, čo stále opakovali ludia na pohrebe : „Strašná tragédia! Ako sa to mohlo stať? Ako sa to mohlo stať?” Azuritko, nechaj ma teraz spať!

DOMA (sobota poobede)

Ráno ma zobudila segra jak vysávala - musí mi tam hučať při ušoch, v sobotu, po akcoške. Vytrepal som sa z postele, ešte som mal špirálu a trblietká na sebe - polka zostala nalepená na vankúši; inak to je blbé na pleť, niekde som čítal, že špičkové topmodelky si nikdy nelahnú s mejkapom na ksichte, aj keby boli jak unavené, proste to zničí tú jemnú kožu okolo očí. Šiel som sa odmalovať, kuknem na seba do zrkadla - zrenice jak reflektory, ešte stále. Tak som sa nenápadne preplazil do kuchyne, robil som sa hrozne uťahaný, aby som matke nemusel nič moc hovoriť a kukať sa jej do očí. Zobral som si flašu minče, lebo ma sušilo a hneď som polku vypil. Máti mi podsunula diskrétne dva Paraleny, chudina, myslela si, že sme boli asi piť, či čo, tak som si to zobral - Dik, mami! - ale tabletky mi moc nešli na chuť. A keď predo mňa máti položila plný tanier, tak to už vôbec nie. Inak milujem zemiakové placky, normálne by som zedol aj celú misu, ale v tom stave mi z nich blbo došlo. Dva razy som do toho džubol, potom sa máti zlutovala a poslala ma do postele, myslím, že dačo zatušila. Haluz č.2 : Jedz ty jeden feťák hnusný! Všetkým nám tu ničíš život. Flákaš sa bohvie kde a s kým! Budeš tu sedieť, kým to nedoješ! Za mamičku, za sestričku, za mamičku, za sestričku! Jedz, keď ti vravím! (Predstavte si to jako hororovú scénu, keď sa tváre približujú až celkom k vašej, sťahujú sa do grimás a ľudia, ktorých máte normálne radi, sú zrazu hrôzostrašní a zlí.)

Ale asi mám len dáke párky blbé. Tak som sa zavrel v izbe, pustil som si hudbičku a zavolal som Lívii, aby sme sa večer stretli, ale nikto to u nich nebral. Tak som jej poslal esemesku (SMS : Cafko kocica - uz je lepsie? Stretnime sa o siedmej v Kute. Packooo!!!), ale neozvala sa späť - to mi už bolo dosť divné, lebo Lívia si necháva po akcii vždycky mobil zapnutý a voláme si, že čo bolo - parádička zábavička a dohodneme sa navečer na von.

NA AFTRI (sobota ráno)

Keď nás ráno Miro vykopol z bytu, šli sme peši do Edenu na after. Troška sme sa prešli - pod stanicu. Kúpil som si v tam v bufáči minerálku, nechcelo sa mi cvakať v Edene dvakrát tolko. Stoja tam vždy takí stanicoví somráci a čumia na mňa. Týpek v sukni, Bóže! Vždy mi trošku zalepí, keď šlapem z akcošky v sukničke a v pančuškách, že ma zdrapia dáki náckovia, ale zatial pohodička. Niekedy by som sa chcel vážne teleportovať jak v Startreku. Cvak a siz Účka v Edene, pekne v suchúčku. Miro nás kludne nechá šlapať len tak. Mohol by nás hodiť autom, ale chcel zostať s Tinkou, že oni dojdú potom.

V Edene bola kopa známych ludí. Dovliekli sa všetci, čo boli ešte v Účku, všetci tam len tak kaprovali alebo húlili vonku. Zastavil som sa asi pri troch skupinkách, takže som vchádzal dnu už trochu dosť zhulený a dal som biletárom o padíka viacej. Jeden mi hovorí, že dobrý vohoz. To sú fakt týpci. Prispel som im na koks. Zistil som to až pri bare, našťastie tam bol taký zlatý týpek a objednal mi borovičku. Zlatý človiečik, škoda, že zadaný. Borovička je takto ráno úplne najlepšia, že? Taká osviežujúca. Vymenili sme si čísla a šiel som si trošku zatrskať.

Na parkete bolo fakt päť a pol človeka, všetci sa válali v kreslách. Vpredu pred Djom skákala taká anorektická babena, pekne mimo a vykrikovala Happy, happy people! Nechcel by som. Vypadala jak taký nacistický esesák z tridsiatych rokov, fuj nechutná. Haluz č.3 : Občas mi tí ľudkovia prídu jako také bábky na práškový pohon. Taká malá zúrivá armáda - zrýchlene sa hýbu, cvakajú zubami, hádže im ksichtom. Myslím na bábkové divadielko…

Vravím Mirovi, hneď jak došiel, že je to trapné, keď sa drogy bavia na tebe a nie ty na nich. Potom sa na mňa začala lepiť, tak som ju oblial tou minerálkou zo stanice, že schlaď sa žábo! Chrumkali sme zelené koláčiky z Tinkinho vaku, šiel som ponúknuť aj toho človiečika, čo mi kúpil bororo pri bare, dali sme si kamarátsku pusu, fakt je zlatý. Daj si. Domáca výroba. Nie ja, kamoška robila. S Tinkou sme nenápadko stiahli malú čiaročku, len tak pre chuť, vedel som, že jej to urobí dobre, lebo mi prišla taká smutná, jak došla s Mirom. Hneď mi to aj na wécku vyklopila. Sadli sme si spolu na babskom wécku na misu a rozoberali sme Mira. Tinka si myslí, že ju podvádza a že už to neni medzi nimi to, čo bolo. Tak som ju akože utešoval, že to je iba takáparanoia, a že si to sama namýšla. (15 minutový rozhovor).

Miro zatial poslal do péčka takú babenu, čo mu už od včera večera žrala nervy. Robila akože go-gouku, ale moc jej to nešlo, len sa tam pretŕčala v trapnej šnurovacej podprske, keby malaaspoň dobrú postavu. Tak Miro vstal a šiel jej povedať, že je trápna, nech si ide sadnúť. Ona ho najprv nepočula, to sa ešte usmievala, ale keď jej to zopakoval, tak sa zobrala a vpálila na to naše debatné wécko a asi tam revala. Dúfam, že má vodovzdorné šminky… Lívia by to odcenila, lebo sa celý večer na tej bebene s Mirom bavili, ale ona sa v Edene ani nezjavila. Myslel som si, že dojde predsa len za nami, tak som jej poslal správu (SMS : Dojdi rychlo za nami - treba ta tu moc moc), ale žiadna odozva. Mal som ešte vo vaku jej pierká do vlasov, tak som si ich pripol a trskal som si s tými ružovými pierkami v hlave.

NA BYTE (sobota nadránom)

Nahrnuli sme sa k Mirovi na byt. Chvílu ešte vysvetloval, že máme byť trochu tichšie, lebo má problémy so susedmi, ale potom to vzdal. Pustili sme si hudbičku a Tinka do toho začala trieskať na bongu. Mali by sme bývať všetci spolu, bolo by to parádne! Pošlem našich k vašim a my budeme bývať spolu. Miro sedí vyvalený v kresle a telefonuje. Útok na Mirovu chladničku. Máš niekde medík? Musím mať po akcoške niečo sladké. Neobjednáme Hawai pizzu? To je s ananásom - úplne parádna, dobručká! Miro, zavolám z pevnej dobře? Prečo by nemali otvorené? Ježiš, jasné - zabudol som, ja som trdielko, ja viem.Ide niekto na cigu?

Nadránom je vonku parádne svetlo. Haluz č.4 : Teraz by mohli všetci ľudia vyjsť na balkón, naraz - taký parádny open up! Celý panelák na balkónoch - od hora až dole. Scénka jak z nejakého muzikálu. Uééé! Jako balkónová Love parade. Pustili by sme im hudbu a oni by si tancovali. Nechápem, jako teraz môžu ludia loziť von so psami. Dáš si chlebík? Ham. V tejto chvíli by som chcel byť na baby. Nechceš ma liečiť? Vážne, vraj sa to dá liečiť. Mali by sme to skúsiť. Kašli na to, idem dovnútra. Je tu kosa, máš pravdu.

Miro zaliezol s Tinkou do izby. Ivanka a Ivuška si dávajú masáž na koberci. Chýba mi tu Lívia. Vypeckujem našu piesenku. To je s Líviou naša kultovka. Haluz č.5 : Teraz by tu mala byť. Dali by sme si pusinku. (Ružové svetlo, ružové svetlo, ružové svetlo ...) Niekto zvoní pri dverách, pekne opretý do zvončeka. Miro vylezie z izby v trenkách, ide otvoriť. Z dverí ho drapne ručisko - nejaký sused ho drží pod krkom a vysvetľuje : „Počúvaj ma, ja pracujem celé dni a potrebujem sa riadne vyspať. Ak to okamžite nevypnete a nepôjdete už aj vy konečne chrápať jako slušní ľudia, tak na vás zavolám esembákov, ale hneď! Rozumel si ma?!” Miro sa mu vyšklbol, Tinka dobehla zabalená do uteráka, stiahla ho za rameno do vnútra a zabuchla dvere. To je haluškááá! Čo tak raňajky na fízlici? Dobre, dám to tichšie. Ivuška, dáte mi masáž? Úplne som sa na tom koberci roztekal. Ivanka mi robila terapiu a dávala mi pusy na chrbát. Dali sme si hudbičku celkom potichúčky. Tinka zatial miesila zelené cesto na trávové koláčiky. Nádhera. Miro zdvihol telefón, znova pokecal s tým magorom odvedla a poslal nás do Edenu. Jasné, na aftri si to viacej užijeme…

NA PARTY (piatok / sobota noc)

V sukni sa mi najlepšie trská! Dobre to vyzerá a je to aj praktickejšie jako gate - trošku sa vetrám. Znárodnil som Lívii vejár (bohovský s perami z Brna) a teraz sa ním pomaličky ovievam - zmenil som za moje tyrkysové boa, už mi s ním bolo horko na krk. Vlním sa, vrčím si ... milujem takýto melodický hausík. Je to parádička : musím Lívinku vyobímať, je to fakt moja naj kamarátka. Vždycky jej na akcoške hovorím, že by som s ňou určite chodil, byť na baby, lebo ona je tá najkrajšia babenka. Stála si tam pri stene a jak na ňu svietilo zhora svetlo, vypadala jako nejaký anjel. Normálne jej svietili tie jej kučierky na zlato, moje boa mala okolo krku jako Perinbabka, gaťušky sa jej leskli na dúhovo - musím zistiť, kde splašila tú parádnu látku, myslím, že jej to šila jej babka krajčírka. Hneď som sa k nej rozbehol a dal som jej vélikú pusu na čelo. Chvíľku sme sa objímali, ale Lívia bola trošku mimo môj stav, vravela, že jej je trochu špatne a robia sa jej čierne zatmievačky pred očami. Tak som ju posadil v chill oute a šiel som jej kúpiť minerálku bez bubliniek. To sa stáva aj mne, taký blbý stav, ale prejde to.

Šli sme trošku na vzduch, pomedzi tých spotencov - dnes je to tu hyper plné! A vonku sme stretli našu Tinku a Mirka. Miro predával nenápadko pri aute, mal otvorené dvere a hučala mu tam hudbička. Tinka si skackala okolo jako taký malý škriatok, ona vždycky vyzerá jako škriatok, to na nej milujem, vo vlasoch mala napichané umelé kvety z pohrebníctva - ona je vážne prípad, naša Tinuška. Líviu sme posadili do auta, mala tmavé fokle pod očami, tak som vybral zozadu z kufra moje kozmetické - kozmické čary a trošku som jej to spravil. Chodil som chvíľku k bývalému priateľovi na vizážistický kurz, takže všetky babenky mi pred akcoškou volajú, aby som ich namaloval. Lívinku malujem najradšej, lebo má parádne velikánske oči a prirodzene dobrú pleť. Miro do nej začal znova hučať tie svoje kázne, že nech sa nečuduje, keď fúka a že je blbá, že s tým ešte neprestala a tak. Tinka jej dávala do vlasov tie svoje kvety; vybral som jej ružové pierka, čo tam mala, lebo sa to s tým nehodilo a dal som ich zatial ku sebe do vaku. Lívia poslala Mira do péčka a rozplakala sa, že už to nevydrží a nech jej dáme všetci pokoj. Ona to tak nemyslí, ale má bráška v nemocnici so schizou a niekedy to na ňu na akcoške takto dojde. Vynadal som jej, že zničila moje dielo, keď plače - moje päť minútové snaženie stieklo dole po lícach, tak som jej to osušil papierkou a začal nanovo. Lívia mi rozprávala, že bráško ju v noci budil, jako vykrikoval, potom jej hovoril tie sny, fakt hrozné halušky. Normálne jej to raz tak vsugeroval, že videla tiež takých zelených fosforových mužíčkov, čo po nej naťahovali svoje slizké zelené ruky „Poď s nami, poď s nami!” Na tom sme sa smiali, až som ju pichol kontúrkou do oka, chudina. Lívia by si fakt nemohla dať tripa, lebo by sa z tých bratových halušiek vyšinula.

Šli sme si ešte zatancovať, Lívia si tam niekoho namotala a začali sa hneď bozkávať, tak som bol rád, že sa aspoň netrápi pre bráška. Tinka ku mne dofrčala, že hen s kým je Lívia. Ona ho poznala, bol to taký divný týpek podla nej, trochu úchyl. Raz bola u neho na bytovej party a mal to tam celé oblepené fotkami babeniek, čo s nimi chodil. Študoval fotku, ale vyrazili ho, tak sa z toho ešte asi nespamätal. Lívia nás došla aj s tým týpkom zavolať, že si máme s nimi fúknuť. Týpek pozýval. Zavreli sme sa štyria v jednej kabínke - nosbohom! - a týpek urobil štyri čiaročky. Nech sa páči dámy, prepudrujte si nosíky, povedal ten úchyl a kukol na mňa.

Šli sme s Tinkou hopkať dopredu ku reprákom, ale povedali sme Lívii, nech nás zavolá, keby jej bolo zase zle. Parádne hrali, hýbali sme sa s Tinkou jak tí panáčikovia z Ikey, čo majú všade kĺby, Tinka vyplazovala jazyk, aby každému ukázala svoje nové čeče. Keď sme sa obzreli a za nami tá masovka ludí, čo zdvíhali ruky a pišťali, bol to najlepší stav! Musel som Tinku vyobjímať a slúbili sme si, že sa nikdy neopustíme. Haluz č.7: Tancujem, jako keby to bolo moje povolanie na plný úväzok. Kolonka v pase povolanie : vrchný tancovač. Na hranici na mňa žmrkne fešný colník „Musíme vás zadržať!”

Zachvílu nás našla Lívia, že ten jej sa dakde stratil, ale že kašle na neho, chce byť s nami. Tinka dovliekla zvonka aj Mira, aby sme boli všetci spolu. Spravili sme také súsošie a môj bývalý nás vyfotil asi stokrát na fotky pre Internet, zajtra zaplavíme celú sieť. Raz, dva, cvak, tri. Miro v tých jeho červených menčestrákoch - chcel som presne také, vyfúkol mi ich, sviňucha - a Tinka s tou jej červenou hlavou, jak čínska panenka, vypadali ako takí pozitívni diablici. Všetci sme tam boli ako maximálny sprievod z karnevalu, fakt sme najkrajší ludia na svete, vravím Mirovi. Lívia potom zbadala toho svojho týpka a vybrala sa von. Dostal som správu : Sla som domov - bolo mi trocha spatne. Mozno sa este stavim. Uzite si to tam. Livia

V PODNIKU (piatok večer)

To povedal večer Miro - najkrajší ludia na svete. Sedeli sme si nad absintom v Budhovi, parádne vyfintení, voňavučkí. Absint mi moc nechutí, pripomína mi to Okenu - čistenie okien v Carltone, fuj, to nezvládam. Ale milujem ten obrad, keď to horí na lyžičke s cukrom, to je paráda. Lívii sa zase zapálil celý pohár, Tinka na to capla ruku a držala, kým to dohorelo. Nechápem, jak to vydrží, ona má azbestové ručičky, aj riady umýva v takej žieravine. „Jeden ľadový čaj, ale nie moc studený,” hovorí. Všetci sme sa skoro potrhali. Tinka si dokonca myslela, že morčacie je z morčaťa. „Chudák náš Skoko!” To je ich morské prasa, čo chovajú na intráku. Miro si s ňou užije srandu. Spomenul som si, jako po Silvestri hysterčila, keď jej Miro povedal, že tie iskričky z prskaviek sú otravné. Tinka si bola istá, že to napadalo do pohárov, brala každému z ruky šampáňo a zachraňovala nás. Ale to je v pohode, ja som si raz myslel, keď som po akcii dostal chrípku, že som musel omylom fúknuť antrax. Dávali to na Markíze, že príznaky podobné na začiatku chrípke. To bola panika!

Presunuli sme sa do Uwéčka, kde Tinka každého poznala a vyobjímala sa tam so svojími stredoškolskými kamoškami. Líviu som ešte domaloval na wécku, lebo ona to fakt nevie. Miro s nejakým kamošom z vojny začali do seba hádzať pivá z plešiek - amen. O chvíľu : Miro je v poriadku, ten druhý plní grckou naše prázdne poháre. Musel som zavolať Ivana od baru, aby to spratal. Haluz č.8 : Fakt si to nechcem pripomínať, mne sa všetko stáva v buse - šiel som domov a došlo mi strašne zle. Nestíhal som vystúpiť, tak som sa vyblil za tričko. Myslím, že je to dosť ohľaduplné voči spolucestujúcim… Vážne na to nechcem myslieť. Trapaaas!

NA CESTE (piatok okolo deviatej)

Zase v buse! Aaaaa! Sedel som úplne vpredu, tam, kde vidíš v skle všetkých ľudí za tebou. Došlo to na mňa priamo v tom buse, tak som tam sedel a normálne som sa topil na tom sedadle. Začal som vzdychať, aké to bolo super, a celý ten autobus na mňa díval, že čo som to za úchyla. Nabudúce si určite nešupnem koleso už doma, bol to trapas číslo dva.

Potom nastúpil nejaký maník, čo to vzal osobne, a začal sa tým ľuďom vyhrážať, že nech na neho nezízajú, lebo ich postrieľa. Zhodil mi tašku na zem a prisadol si: že posuň sa, ty buzerantská riť. Mal som v ušiach hudbičku a on mi na to, že stiahni to, mraučí to! Potom do mňa začal hustiť nejaké svoje halušky, že tí ľudia ani nevedia, s kým cestujú. On ich ako môže pokojne hneď poslať do večných lovísk, ale škoda snahy na také papule vyžraté, to zopakoval aspoň desať ráz, celkovo ho hrozne trápil problém jedla, asi preto, že on bol úplne zosušený. Pozval ma na návštevu do Leopoldova a sľúbil mi tam aj rande, že mám určite dôjsť. Podal mi ruku, že ja som Jano Vŕba, ale mne to skôr pripadalo, že ja som Duško Vŕba. Mal som čo robiť, aby som to vydržal v tom stave, hovoril som mu tiež svoje halušky, akože nemám teraz práve priateľa, a on na to, že nech teda prídem, že tam mi vyberie riadneho chlapa. Proste horor, haluz maximáľnaja!

Ako som vystúpil na Mierku, musel som sa rehotať. Maník mi ešte kýval a celý bus zízal raz na mňa, raz na týpka z Leopoldova. Vyrazil som k Lívii, stretali sme sa pod tou striebornou guľou. Maník musel byť sklamaný, keď ma s ňou videl - pusa, pusa a ešte jedna. Tuším v Paríži si dávajú až štyri. Lívia mala tie nové šité gate, čo hádzali dúhové odlesky (musím sa jej spýtať na tú látku), a kožúšok, čo sme dneska spolu kúpili v Terranke. Kočica! Chytili sme sa za ruky, len tak ako kamoši, a vyrazili sme podchodom za ľuďmi do Budha Baru.

CHYSTAČKA (piatok poobede)

Lívia sa asi hodinu rozhodovala medzi zeleným a modrým kožúškom. Chcel som si kúpiť taký istý, tak sme si prehadzovali veci cez kabínky, úplný chaos sme tam narobili. Vecičky lietali sem a tam. Lívia behala po Terranke v ponožkách v rytme tej hroznej talianskej hudby, čo tam hrajú. Poskúšali sme parádne šatičky, máme s Líviou to isté číslo, teda väčšinou nám obom sadne eMko. To je ale v Terranke problém, lebo eMká sa vyberú prvé a zostanú len XSká - špecialita tohto obchodu, fakt číslo pre bábiky. To oblečie len Tinka po akcoške, keďmá dve-tri kilá dole. Trochu som pribral v ritke, ale Lívinka mi tvrdila, že by som bol aj tak najkrajšia baba, keby som bol baba. Lepili sme sa na zrkadlo a tá chudina, čo dáva štítky do kabínok, z nás začala byť pekne nervózna : „Budete si to umývať, decká!” Okena - skladujte z dosahu detí!

Vzali sme modrý chlpatučký kožúšok, tenké kvetované šaty a zvonové čierne lesklé gate pre mňa. Lívia si ho hodila hneď na seba. Nasadli sme do eliny jako dve osôbky z inej planéty. Niekedy mám pocit, že nás tá hudba urobila tak nejak krajšími. Ľudia si tam všetci sedia, celí siví s ksichtmi jak zavárané uhorky v permanentnej depke, a trápia sa tým, čo bolo v robote a čo bude doma. Pod nohami igelitky Tesco a štrachajú si to smutne do svojich smutných bytov ku svojim smutným rodinkám. Lívia sa nahlas rehoce a cvaká si už dvadsiaty raz lístok. Začnem ju štekliť pod tým anjelským modručkým kožúškom, až sa zvíja a vykrikuje na celý vozeň : „Prestaň, lebo sa fakt poštím! Doštím sa, ty blbý!” Stojí v malej mláčke krvi. Už je to tu, dostal som krámy!Stojíš v tom. Tečie to z jednej igelitky Tesco. Dedko tam má mäso a na podlahu kvapká krv. Lívia urobí dva kroky dozadu na desaťcentimetrových podrážkach, dokonale izolovaná od podlahy. Chytí ma za ruku a dáme si parádnu pusu, mal som pocit, že sme prestali dýchať.

Vydýchli sme až pred štúdiom, kde sme mali vyzdvihnúť Tinku. Sedkala si v koženom kresle ako u zubára, jazyk zakvačený kliešťami vonku, preletela ihla a šup, je to. Ešte si vykloktaj a chvíľku poseď, aby ti nedošlo zle. Miro si listuje katalógy s holými potetovanými babenami rozvalený na koženom gauči. Tinka niečo šušle Lívii o tom, že dva dni nebude môcť fajčiť a normálne jesť. Obzerá si jazyčisko v zrkadle, Lívia ju povzbudzuje, že sa s tým bude parádne bozkávať. Miro mení katalóg. Rozmýšľam, že z budúcej výplaty si dám spraviť piercing do pupku - mal som si kúpiť to krátke tričko v Terranke. Miro telefonuje, potom sa zdvihne, že už musí ísť. Má ešte stretnutie, aby kúpil kolieska od nejakého Brňáka. Rozpustíme to - takže stretneme sa o deviatej v Budhovi…

PRÁCIČKA / ROBOTISKO (piatok doobeda)

Mám diskmena v ušoch a v ruke hadicu od vysávača. Plazím sa po kolenách popod posteľ. Musí byť bohovsky mäkká, najradšej by som sa tam vystrel. Haluška č. 8: Chcel by som si pochrápať pod tými voňavučkými perinami. Točil by som sa jako vrtielka - ja sa vždy točím, keď spím, a zožmolkal by som plachtu na tenký pásik. Ten by som zhodil z okna a vyplazil sa s fľaškou z minibaru von do života. Pekne by som to vypil s ľuďmi pri Dunaji… Asi tu dnes skapééém! Modlím sa k hodinkám, aby si švihli a ukončili to trápenie. Vyslyšia ma až o štvrtej. Naozaj zúfalé. Čorknem jeden orchideový kvet z vázy na wécku a idem do ulíc - smer Tesco.

Lívia sa opiera o pult a zjavne umiera. Medzi tými plagátmi s dokonalými babenkami vyzerá pod tescosvetlom dosť znudene a unavene. Za posledné mesiace schudla. Môžeme si teraz požičiavať veci. Čau, princezná, prišiel som ťa vyslobodiť. Zastoknem jej carltonkvietok za ucho. Dáva mi ovoniavať vzorky parfumov - vždy sa tu u nej zadara navoniam. Dostal som správičku od Tinky, prečítam ti to: Caf Dusko, prezi to dneska a dojdi za nami do Studia - davam si robit nausnicku do jazyka. Sme tam od 5. Tinka&Miro Lívia sa preberá k životu - balí si veci a necháva tam svoju znudenú kolegyňu. Najskôr dostaneš vyhadzov, že? Kašli na to, nájdeš si niečo lepšie. Pôjdeme spolu robiť do Rakúska, môžem sa tu na všetko vykakať! Lívinka vezme do tašky zopár voňaviek spod pultu a ideme. Dneska to bude paráda, uvidíš. Máme pred sebou celý víkend. Uvedom si to! Hodiny a hodiny. Bude to namakané! Holka, dneska odštartujeme večnosť! Ueee!

Cyklus “Poviedka na piatok” pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA.

Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

Celú poviedku si budete môcť prečítať v zborníku finálových prác Poviedka 2005, ktorý vychádza 19. mája 2005. Text neprešiel jazykovou úpravou.

SME 29. 4. 2005
KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1