Rukááá

Jozef Hrickovič

Rukááá

Ide básnik tvrdo na vec:
na ruke je jeden palec!

Tvrdo tvrdí tvrdé slová:
na ruke je ukazovák!

A pritvrdí ako nik:
na ruke je prstenník!

Vrieska - Kurva! Do piče! -
na ruke je malíček!

Nevyjde mu slovko z úst:
píše si sám ako prst.

Ťažkosť

I

Stratil som ľahkosť
a cítim tu - v krvi - olovo.

Ale nechcem sa vzdať
sťažujúcej sa básne,
ktorá pri naťahovaní padá do kĺbov,
kŕčovito sa vztýči
v celej paráde
ťažko dopadne ako slonia noha.

II

Básne o básňach sú úbohé,
únavne osobné, aktuálne
zrkadielka za rohom
parazitujúce na jednej strane
a na druhej strane matné
a vlastné ako slepé oko
vyvrátené dovnútra.

III

Napríklad na túto báseň
sa okamžite prisávajú slová
a cicajú z nej zmysel
a čím viac cicajú,
tým je ich viac
a nakoniec
ju celkom vycicajú
a ukojene odkväcnú
sem.

Prichádza kanibal.

IV

Alebo: prichádza kanibal
a pýta si, čím bude -
voňavú plachtu mávajúcu
vo vetre záchvaty trhania
slnečnej polevy.

Kanibal nedopovedá.

(z cyklu básní ocenených prémiou v súťaži Básne 2009 Datalock)