64 / 69 ‹ First < 62 63 64 65 66 > Last ›
“Moja najväčšia obsesia je, keď zvieratá rozprávajú a konajú ako ľudia. Ako v mojej obľúbenej knižke Piráti od Jaroslava Vodrážku. Vystupuje tam cap Kanafas, ktorý je veľký hrdina, ďalej papagáj a ľadový medveď. Aj v knižke Majster a Margarétka od Bulgakova je veľkolepá postava Kocúra Kňoura.”
“Keď som zbieral materiál, prenasledoval som starkých s diktafónom – bola to prvá veľká technika v redakcii Smena – viackrát som išiel k nim na dedinu. Nahral som desiatky kaziet, potom som ich prepisoval na starom písacom stroji, rukopis som strihal a fragmenty dával dokopy, aby to vytvorilo ucelenú dejovú líniu.”
“Asi som zacyklený ako príroda, som letný typ: najviac toho napíšem na chalupe počas letných prázdnin. Už som kdesi povedal, že ak sa chce spisovateľ v malej jazykovej oblasti, akou Slovensko, žiaľ, je, uživiť len písaním, musí byť pekelne pracovitý.”
“Mám s hrdinami “generácie ju” mnoho spoločného - neberiem drogy, mám recesisticko-sentimentálny vzťah k seriálom typu Štyria v tanku a pes, každý problém vo Windowse rieši moja 18-ročná dcéra, neobliekam sa podľa trendov, ale podľa počasia - skrátka, samé nezaujímavé vlastnosti, vďaka ktorým našu generáciu nazývam Neviditeľná generácia.”
“Kniha je dobrá v tom, že ma prežije. „Javiskové podoby“ sú dočasné. Kniha je aj trochu iné médium. Ste s ňou v tichu, v samote. Otvoríte ju kdekoľvek, kedy chcete a koľkokrát chcete. V divadle ste súčasťou kolektívneho zážitku.”
“Niekedy príde konkrétna situácia, alebo niečo začujem, vidím, nejaký slovný zvrat alebo pohľad na fotografiu. Keď idem písať, tak si predtým niečo prečítam, alebo si pozriem knihu s výtvarnými dielami, a tak. To ma dostane do akéhosi iného stavu, v ktorom sa mi dobre vymýšľa a píše.”
V podvečer 2. apríla vo foyer nákupno - zábavného centra AUPARK v Bratislavskej Petržalke odovzdávali cenu za najlepšiu poviedku roka Eurotel, čím vyvrcholila súťaž Poviedka 2002. Oslovili sme spisovateľa Ladislava Keratu, ktorý patril medzi dvadsiatich finalistov a získal cenu vydavateľstva L.C.A.
Kto by nepoznal slávneho Samka Tále a Knihu o Cintoríne? Jeho autorka Daniela Kapitáňová, literatúru nielen píše, ale v tomto ročníku súťaže Poviedka 2003 bola aj predsedníčka poroty.
“Notová osnova a noty v nej a všetky značky samy osebe pôsobia esteticky. Sú krásne ako obraz, výtvarné dielo – aj keby sa nehrali. Pritom je to len technická pomôcka, zápis toho, čo sa vlastne zapísať nedá. Aj slovo je taká pomôcka, vyslovené či napísané, teda aj kniha je krásna, aj písmo latinské, grécke, čínske, arabské, aj keď mu nerozumieme. A vôbec: rozumieme slovenskému slovu?”
“Bach je otvorený problém nielen hudobný, ale rovnako aj ľudský, etický, existenciálny, filozofický, kultúrny i historický. Bach je budúcnosť, totiž alternatíva voči záhube.”