65 / 69 ‹ First < 63 64 65 66 67 > Last ›
“Verím, že existuje absolútna, tichá prítomnosť všemohúcnosti, ktorá môže mať niekedy takmer ironickú povahu. Viackrát vo svojom živote som sa presvedčil, že to neboli nijaké modlitby, že Boh má svoj zvláštny rukopis v ľudských dejinách a v ľudskom osude, ktorý sa treba naučiť čítať.”
„Nepovažujem sa za humoristu, na svojich veciach sa totiž nesmejem. Možno z ostychu. Ale ak je pravda, že humor je iba iný uhol pohľadu, potom sa nedá nič robiť. Som ním.”
Milostivá, tá vaša dcérenka vyzerá, ako by vám z okna vypadla! Táto Janovicova lichôtka z poctivej meštiackej spoločnosti svedčí nielen o drobnom preklepe, ale predovšetkým o postrehu, ktorý zrazu paradoxne mení zmysel rodičovskej radosti. Takáto briskná myšlienková skratka je naozaj hodná majstra.
Medzi finalistov literárnej ceny Anasoft litera vybrala tohtoročná porota vzložení Milan Hamada, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Jozef Dado Nagy a Ivana Taranenková nasledovné tituly v abecednom poradí:
Držiteľom Slovenskej literárnej Ceny cien za rok 2007 pre najúspešnejšieho držiteľa literárneho ocenenia udeleného v roku 2007 sa stal Viliam Klimáček so svojim románom Námestie Kozmonautov.
“Popísalo sa už čosi
o tom mojom debute.
Na Motýľov preto, prosím,
zvedaví už nebuďte!”
“Niekedy chce byť človek vtipný, no vo vnútri je taký smutný, že mu vtip nevyjde. A napokon namiesto vtipu hovorí jednoduché pravdy. A presne tak to bolo aj v knihe Katedra paupológie, v ktorej sa skrýva viac smútku a trpkosti ako humoru.”
Jeden z najväčších slovenských spisovateľov Pavel Hrúz, popri Cene Dominika Tatarku laureát viacerých ocenení, neraz navštívil Pukanec. Vedel, že odtiaľto pochádzali jeho predkovia a mimoriadne vážne bral aj kmotrovský vzťah našich rodín ako krstný rodič, spolu s manželkou Máriou, nášho syna Juraja.
“Veru, kmotre Ivan, tak si teda už na ďalšom plote a ja sa len prizerám, či sa vôbec k nemu privlečiem. Takto budem vinšovať aj bratovi, ale ten ide na pol cesty v ústrety synovi, ktorý robí v Kalifornii, berie dcéru do New Yorku a tam zvyšok niekdajšej famílie bude spoločne vydržiavať dcérine marcové a chlapské májové narodeniny.
“Horváthove prózy simulujú príbehy s tajomstvom, no ostávajú otvorené a významovo neurčité, prevláda v nich absurdita a iracionalita. Pocitovou kulisou sú znepokojivé, napäté, vzrušené a paranoidné stavy postáv.”