66 / 69 ‹ First < 64 65 66 67 68 > Last ›
“Písaním som sa začal baviť, ešte keď som mal sedem rokov. Mama mi moje detské texty odložila a keď som si ich nedávno pozrel, zistil som, že už vtedy išlo o produkciu. Našiel som tam napríklad prepis o Aladinovej zázračnej lampe, pokus o námornícky román, o thriller.”
“Rozľahlé aglomerácie domov, bytov, pivníc, úradov, ale aj prírodné lokality vysávajú z Ballových postáv posledné zvyšky energie, robia z nich unavených, vyčerpaných, ba fyzicky paralyzovaných jedincov na permanentnom úteku. Jeho Človiečikovia, Víkendoví pajáci, Combáľovia a iní sa namiesto nenápadného pohybovania priestorom oveľa častejšie motajú, klátia, potácajú, hmatkajú pred sebou v strachu, aby do niečoho nenarazili.”
“Sme svedkami plynutia symfonicky komplikovaného traktátu o cítení a pohybe duchovnej energie, pokuse pomenovať spirituálnu sféru ľudského života, dať jej zmysel, výraz a odhaliť jej význam pre človeka.”
“Na písaní sa mi najviac páči práve písanie. Nie hotový román, ani príbeh, ale skôr proces ako to napísať. Jazyk tu hrá najdôležitejšiu úlohu.”
“Poznám veľa, hlavne českých spisovateliek, ktoré sa snažia povzbudzovať iné ženy humorným poňatím príbehov. Byť ženou nie je nič strašné a hlavne byť matkou nie je strašné. Ani byť manželkami nie je nič strašné.”
“Hraný film často môže povedať o realite viac ako dokument a aj dokument je vlastne fikcia. Dokumentárny film zaznamenáva alebo rekonštruuje udalosť, ktorá sa v skutočnosti stala, ale v zásade vyžaduje rovnakú štylizáciu ako hraný film.”
“Píšem tak, aby sa to dobre čítalo. Nechcem, aby moji čitatelia vynaložili väčšinu námahy na to, aby si vôbec zrekonštruovali príbeh a potom mali pocit, že boli účastní intelektuálneho procesu.”
“Asi mi pri písaní vzdelanie prekáža, pretože ono by to malo silnú kostru, ale málo pekného mäsa na sebe. Až teraz, keď sú knihy vonku, si začínam analyzovať, čo som to vlastne popísal.”
“Rád čítam poviedky. Keďže som často na cestách a mám málo voľna, sú pre mňa vhodnou formou, cez ktorú do seba vstrebem celý príbeh so všetkým, čo k nemu patrí. Vnímam ich ako hudbu. Preto ich aj píšem.”
Dva typy ľudí poznajú boha: ľudia s pokojným srdcom,
bez ohľadu na to, či sú múdri alebo hlúpi,
a ľudia naozaj rozumní.
Iba ľudia pyšní a s priemerným rozumom nepoznajú boha.
(V. Pelagić)